Václav Brožík

Z Wikipédie

Václav Brožík (5. marca 1851 Třemošná – 15. apríla 1901 Paríž, Francúzsko) bol český akademický maliar.

Brožík pochádzal z najchudobnejších pomerov. Učil sa za litografa a v porcelánke. Od roku 1868 študoval na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe, Drážďanoch a Mníchove. V roku 1879 podnikol študijnu cestu do Holandska, kde študoval starých vlámskych a holandských maliarov.

Oženil sa s dcérou bohatého parížskeho obchodníka s obrazmi. Bol povolaný ako profesor na pražskú Akadémiu a svoj čas až do smrti delil medzi Prahu a Paríž, kde mal rodinu.

Pričinením svojho svokra dosiahol v Paríži mnoho cien a vyznamenaní a nakoniec bol zvolený za člena Francúzskeho inštitútu. Zo svokrovho podnetu namaľoval obraz, ktorým mal získať priazeň rakúskeho cisára, uspel a cisár potom Brožíka povýšil do šľachtického stavu.

Stal sa najznámejším českým maliarom v Európe poslednej štvrtiny 19. storočia, ktorý ako člen Francúzskeho inštitútu vstúpil medzi „štyridsať nesmrteľných“, čo sa žiadnemu inému českému umelcovi nikdy nepodarilo. Dosiahol obrovský verejný úspech. Bol uctievaný ako najväčší žijúci český maliar.

Brožík bol reprezentantom akademickej historickej maľby. Modernisti považujú jeho tvorbu za symbol obdobia rozkladu a úpadku akademizmu. Podľa ich príkreho odsudku rozmerná historická kompozícia z českých dejín, ktorá mala posilovať národné uvedomenie, trpí teatrálnosťou, maliarova usilovnosť a húževnatosť nebola vždy vyvážená talentom, čo viedlo k ilustračnej povrchnosti a neveľkej invencii, suchej kresbe a dekoratívnemu koloritu.

Krajiny a žánrové výjavy z vidieckeho života berú modernisti na milosť. Sú podľa nich priťažlivejšie. Brožík ich maľoval na podnet svojho svokra.

Pri podobizniach išlo Brožíkovi o verné vystihnutie podoby a spoločenského postavenia portrétovaného a nie o jeho psychologickú charakteristiku.

Zaujaté odsudky modernistov návštevníci galérií nikdy nezdieľali. Našťastie je od začiatku 80. rokov 20. storočia akademizmus rehabilitovaný aj oficiálnou kunsthistóriou. Aj Brožíkove obrazy boli vytiahnuté z depozitárov. Veľká Brožíkova výstava v Prahe na konci roku 2003 sa stretla s nadšením verejnosti.

[upraviť] Dielo

Medzi známejšie obrazy patria[1]:

Eva z Lobkovíc u svojho otca v žalári (1871)
Svadobný sprievod kráľovnej Kunhuty (1872)
Lúčenie Přemysla Otakara II. s rodinou pred vojnovým ťažením do Rakús (1873)
Messalina (1876)
Svadobný sprievod kráľovnej Dagmar – Salón 1877
Obeť náboženského fanatizmu – Salón 1877
Svadobné posolstvo kráľa Ladislava na francúzskom dvore Karola VII. – zlatá medaila pre zahraničných umelcov na Salóne 1878
Majster Ján Hus na koncile kostnickom (1883) (obrázok)
Krištof Kolumbus na dvore španielskom (1885)
Sedliacky genre – Salón 1890
Zvonica vo Vilamé v Bretónsku (1893)
Nokturno (1901)
Cisár Ferdinand I. na Pražskom hrade medzi svojimi umelcami (1901)