Tyreoiditída
Z Wikipédie
 |
|
|
|
|
| MKCH-10 | E06 |
 |
|
Tyreoiditída je zápal štítnej žľazy. Táto žľaza umiestnená vpredu na krku pod ohryzkom produkuje hormóny, ktoré riadia metabolizmus. Existuje mnoho rôznych typov tyreoiditídy, najbežnejšou z nich je Hashimotova tyreoiditída. Medzi ďalšie typy patria popôrodná tyreoiditída, subakútna tyreoiditída, tichá tyreoiditída, tyreoiditída vyvolaná liekmi, tyreoiditída vyvolaná ožarovaním a akútna tyreoiditída. Každý z týchto typov má svoje špecifické vlastnosti.
Obsah |
[upraviť] Príznaky
Tyreoiditída má mnoho rôznych príznakov, pričom žiadne z nich sa nespájajú výhradne s touto chorobou. Tyreoiditída pripomína svojimi príznakmi iné choroby a preto môže byť niekedy ťažké diagnostikovať ju. K bežným príznakom patrí vyčerpanosť, nárast hmotnosti, depresia a zápcha. K menej častým príznakom patrí opuch nôh, neurčitá bolesť, znížená koncentrácia atď. Keď sa stav pacienta zhorší, v závislosti od typu ochorenia sa môžu objaviť ďalšie príznaky, napríklad opuch v okolí očí, spomalenie činnosti srdca, zníženie telesnej teploty alebo dokonca zlyhanie srdca.
[upraviť] Príčiny
Tyreoiditídu vo všeobecnosti spôsobuje napadnutie štítnej žľazy, ktoré má za následok zápal a poškodenie jej buniek. Toto ochorenie sa často považuje za poruchu funkcie imunitného systému, pretože jeho najčastejšou príčinou sú imunoglobulíny (protilátky), ktoré napádajú štítnu žľazu. Ďalšou možnou príčinou je infekcia vírusového alebo bakteriálneho pôvodu, ktorá podobne ako spomínané protilátky napáda štítnu žľazu a spôsobuje zápal. Imunitný systém niektorých ľudí produkuje protilátky proti štítnej žľaze a pretože telo sa k nej správa ako k cudziemu tkanivu, tyreoiditída sa dá považovať za autoimúnne ochorenie. Tyreoiditídu môžu spôsobiť aj lieky, ktoré majú tendenciu poškodzovať bunky štítnej žľazy.
[upraviť] Diagnóza
Prvým krokom pri diagnostikovaní tyreoiditídy je telesné vyšetrenie. Na tyreoiditídu poukazuje zvýšená sedimentácia červených krviniek, zvýšená hladina tyreoglobulínu a znížený príjem rádiojódu. Krvný obraz tiež umožňuje určenie typu ochorenia. Je z neho zrejmé, koľko tyreotropínu produkuje hypofýza (podmozgová žľaza) a aké imunoglobíny sa nachádzajú v tele. Môže sa tiež testovať schopnosť štítnej žľazy prijímať jód. V niektorých prípadoch môže byť na zistenie, čo napáda štítnu žľazu, potrebná biopsia.
[upraviť] Podmienky
U žien je pravdepodobnosť ochorenia na tyreoiditídu tri- až päť-krát väčšia ako u mužov. Ochorenie väčšinou nastupuje medzi tridsiatym a päťdesiatym rokom života. Je podmienené zemepisnou polohou a ročným obdobím, najčastejšie sa vyskytuje v lete a na jeseň.
[upraviť] Liečba
Liečba tyreoiditídy závisí od diagnostikovaného typu ochorenia. Pri najbežnejšom type známom ako Hashimotova tyreoiditída sa okamžite nasadí hormonálna náhrada. To zabraňuje vzniku hypotyreózy, prípadne ju upravuje, a vo všeobecnosti zabraňuje zväčšovaniu štítnej žľazy. Pacientom často stačí pokoj na lôžku a aspirín, niekedy je však nutné nasadiť steroidy na zmiernenie zápalu a búšenia srdca. Existujú tiež lieky na spomalenie činnosti srdca a zmiernenie trasľavosti.
[upraviť] Hashimotova tyreoiditída
Hashimotovu tyreoiditídu objavil v roku 1912 japonský lekár Hashimoto Hakaru. Je to najbežnejšia forma tyreoiditídy a ako mnohé ďalšie formy sa oveľa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov, ale môže sa vyskytovať tiež u malých detí. Hashimotova tyreoiditída je tiež známa ako lymfocytová tyreoiditída a pacienti sa často sťažujú na problémy s prehĺtaním. Toto ochorenie sa môže spočiatku prejavovať tak mierne, že človek s ním môže žiť roky bez povšimnutia. Prvým príznakom Hashimotovej tyreoiditídy je struma vpredu na krku. Pri určovaní postupu berú lekári do úvahy závažnosť ochorenia a jeho stupeň.
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku zverejneného na anglickej Wikipédii.
