Turňa nad Bodvou
Z Wikipédie
| Turňa nad Bodvou | |
|---|---|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Košický |
| Okres: | Košice-okolie |
| Región: | Abov |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 190 m n.m. |
| Rozloha: | 2321 ha km² |
| Počet obyvateľov: | 3294 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 141,92 ob./km2 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1198 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 521698 |
| EČV: | KS |
| PSČ: | 044 02 |
| Telefónna predvoľba: | 0 55 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Turňa nad Bodvou 415 |
| E-mail: | turnaprednosta@mail.t-com.sk |
| Telefón: | 055/4662101 |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Pavol Molnár (Strana maďarskej koalície) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Turňa nad Bodvou je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie blízko hraníc s Maďarskom.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Nachádza sa na východe ochranného pásma Slovenský kras a zo západu ju ohraničuje Košická kotlina, asi 10 km západne od Moldavy nad Bodvou.
[upraviť] Prírodné zaujímavosti
Z prírodných pamätihodností stojí za zmienku Zádielska tiesňava, známa najdlhším traverzom v Európe v celkovej dĺžke prekračujúcej 850 metrov. Je tvorená vápencovými stenami dosahujúcimi výšku niekoľko desiatok metrov.
[upraviť] Ulice
[upraviť] Vodné toky
Riečka Bodva.
[upraviť] Vodné plochy
rybník
[upraviť] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[upraviť] História
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1198. Dokazuje to listina pápeža Inocenta III., ktorý Turňu daroval antiochijskej princeznej. Turňa nad Bodvou tvorila pôvodne príslušenstvo Turnianskeho hradu a od roku 1476 bola poddanským mestečkom, zároveň bola strediskom Turnianskej župy. Dodnes si zachovala svoj pôvodný charakter s kostolom, kaštieľom a domami niekdajších hradných remeselníkov na námestí.
[upraviť] Politika
[upraviť] Obecné zastupiteľstvo
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Partnerské obce
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Divadlo
[upraviť] Múzeá
[upraviť] Hudba
[upraviť] Stavby
[upraviť] Pamiatky
Kostol v Turni nad Bodvou je gotický, zo začiatku 14. storočia, v neskorších storočiach bol často upravovaný a rozšírovaný, naposledy v roku 1930. Je to jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzatvoreným presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.
[upraviť] Pomníky
Za hradmi v oblasti Slovenského krasu V znamení rumenice turnianskej
Územie Slovenského krasu budujú mohutné komplexy vápencov a dolomitov, ktoré rieky a potoky, prispôsobené tektonickým poruchám rozčlenili na sústavu planín, príkro sa zvažujúcich strmými stráňami do hlbokých kaňonovitých dolín, tiesňav a priľahlých kotlín. Zatiaľ čo v podzemí masívov sa vytvorili rozprávkové priestory jaskýň (spomeňme aspoň sprístupnenú Domicu, Gombaseckú a Jasovskú jaskyňu), vysokopoložené náhorné plošiny s množstvom priepastí, krasových jám a škrapov pokryla skalná step. Pre hojný porast krovia, trnín, celú túto oblasť kedysi najskôr volali Trnavou. Neskôr sa maďarským tvarom Torna vrátilo do slovenčiny v zmenenej podobe a dodnes sa zachovalo v názve obce Turňa nad Bodvou, ktorá kedysi bola strediskom tohoto rozľahlého kráľovského domínia, doloženého v písomných prameňoch už r. 1198. Podaktorí bádatelia sa nazdávajú, že opevnený kráľovský dvorec zaberal vyvýšeninu v obci, na ktorej stojí prestavaný, pôvodne gotický kostol a že na túto usadlosť sa vzťahujú aj zmienky v kráľovských listinách z druhej polovice 13. stor., spomínajúce jobagionov „castri nostri de Tornowa“. V tom čase uhorskí panovníci z turnianského majetku rozdali viaceré dediny do súkromných rúk. Z neskorších vlastníckych sporov možno predpokladať, že pravdepodobne za vlády Ladislav IV. (1272-1290) získal Turňu nad Bodvou šarišský župan Tekuš. Jeho vnuk, magister Ján sa r. 1314 spomína už s prídomkom „de Thurna“ a Ján syn Ladislava spolu sbratmi dostali v r. 1357 od kráľa Ľudovíta súhlas, aby na svojom turnianskom majetku vymurovali kamenný hrad. Toto povolenie sa často považuje za základ vzniku Turnianskeho hradu (castrum Thorna), čnejúceho nad obcou na vrchole krasovitej homoly (370 m) ktorom juhovýchodný okraj Zádielskej planiny výrazne vybieha nad Košickú kotlinu. Za najstaršie jadro súčasnej zrúcaniny treba považovať mohutnú hranolovú vežu (1), postavenú do čela priľahlého opevneného nádvoria (2). Štvorpodlažné stavisko, nasmerované nárožím oproti jedinej prístupovej ceste akiste sprístupňovali drevené stúpadlá cez portál na prvom poschodí, odkiaľ sa dalo zísť do uzavretého suterénu a valenou klenbou. Ale hrad s takýmto dispozičným riešením možno datovať najneskôr na prelom 13. a 14. stor., a tak sa musíme domnievať, že objekt v zmienenej podobe mohli vystavať už predkovia magistra Jána krátko po nadobudnutí imania. Stavebná činnosť súvisiaca s kráľovským povolením z r. 1357 sa potom azda vzťahuje na celkovú renováciu staršieho gotického centra Turnianskej stolice a na jeho rozšírenie o obytný palác (3) pri východnej časti nádvoria. Jeho vonkajšie obvodové múry sa stali súčasťou hradieb. Turnianskovci r. 1406 vymreli Jánom II., synom Ladislava. Kráľ Žigmund, neberúc zreteľ na protesty Tukušovho potomstva z iných odnoží pričlenil Turniansky hrad na základe odúmrtného práva k majetkom koruny. O tri roky panstvo „vyčaral“ s Pavlom Bešeňom z Ezdegu a so Štefanom z Branča za iný hrad v Slavónii. Keď sa pán Pavol v r. 1436 odobral na večnosť, najviac osmutneli susedia Turnianskeho hradu. Štefan, zvaný Šafár, operil sa čiastkou nebohého spoločníka a nikým netíšený, spolu so synom začali šafáriť na cudzom. Ničili hraničné medzníky, druhým zaberali majere, vyrubovali lesy a na lúkách, ktoré im nepatrili, bezočivo pásli svoje stáda. V rokoch feudálnej anarchie, po nečakanej smrti kráľa Albrechta, bolo im vskutku sveta žiť. Neskôr sa Turnianskeho hradu zmocnili Jiskrove vojská a držali ho až do r. 1458. Po upokojení pomerov, keď liace v krajine už pevne držal kráľ Matej, jeho stúpenec Imrich Zápoľský spolu s manželkou kúpili r. 1476 turnianske hradné panstvo za 10 000 zlatých. Lenže po magnátovi okrem nesmierneho bohatstva ani klíka a Turniansky hrad, prostredníctvom ovdovenej Uršule Bebekovej prešiel na jej príbuzenstvo. V roku 1541 Osmani dobyli Budín a blížiace sa vojnové nebezpečenstvo prinútilo Bebekovcov, aby staršie jadro hradu zosilnili novým opevnením. Fortifikačné práce, dokončené do polovice 16. stor. obklopili vnútorný hrad ďalším plášťom hradieb. Nad južnou stráňou hradného kopca z nich vystupovala veľká polkruhová bašta (4) opatrená delovými strieľňami a na východe dvojica menších nárožných baštíc (5). Na severozápadne vzniklo malé predhradie (6) s dobre zabezpečenou vstupnou bránou (7) a mohutnou talianskou delovou baštou (8), vysunutou oproti prístupovej ceste. Podľa neskorších opisov boli v predhradí situované stajne, čeľadník i ubytovne hradnej posádky (9), zatiaľ čo vo vnútrom hrade nachádzala kaplnka spojená s palácom, pravdepodobne na jeho severnej strane (10).
S Bebekovcami bolo čím ďalej tým väčšie trápenie. Vo vnútropolitických nepokojoch mali vždy dve želiezka v ohni a pre vlastný prospech sa neváhali spojiť ani s čertom. Roku 1567 na cisárskom dvore pretiekla čaša trpezlivosť s ich výčinami. Kvôli nevere Bebekovcom skonfiškoval majetky a generál Lazar Schwend dobyl a odsadil ich hrady. Kapitánom Turnianskeho hradu vymenoval Gašpara Magóčiho, ktorý neskôr za zásluhy získal panstvo do vlastníctva. Pán Gašpar si žil v dostatku i vo vážnosti turnianskeho župana, ukrátený iba na deťoch. A tak, keď mu koncom r. 1586 dohárala svieca. Turniansky hrad poručil dedičom svojho brata Andreja s tým, že ak ani im Boh nepožehná potomstvo, vlastníctvo prejde na pokolenie jeho sestry Doroty, vydatej za Petra Mórica. Prezieravosť tejto poslednej vôle ukázal čas. Magóciovci v r. 1611 vymreli Františkom po meči. Neskôr sa vo vlastníctve Turnianskeho hradu spomínajú Kátaiovci, priženení do Andrejovej vetvy rodu, ale napokon, v zmysle spomenutého závetu zdedila hradné panstvo Barbora Móricová. Jej vydajom za pána Mikuláša prešiel majetok na Keglevičovcov. Panstvo vtedy už zväčša obývalo útulnejšie kaštiele, zatiaľ čo pevnosť začlenenú do protitureckej obrannej sústavy čakali ešte krušné časy. V r. 1652 Turniansky hrad dobyli osmanské vojská, ktoré vystriedala žoldnierska posádka, a tú zas r. 1678 premohli Tököliho kuruci. V nasledujúcom roku sa zmenila medzinárodná situácia v prospech Viedne a cisársky generál Lesslie prešiel do protiofenzívy. Jeho jednotky obkľúčili Turniansky hrad a povstalcov prinútili ku kapitulácii. Povstanie nabralo nový dych, keď Tököli získal pomoc Porty. S podporou tureckých vojsk najskôr dobyl Košice i Fiľakovo a r. 1683 znova aj Turniansky hrad. Nezadlho, čosi-kdesi sa krajinou rozletel chýr o neslýchanej porážke Osmanov pri Viedni. Ich neúspech bol aj prehrou Tököliho povstania. Cisársky generál Schultz sa postupne zmocnil celého územia Uhorska a na jeho príkaz v r. 1685 rozrumili opevnenie Turnianskeho hradu, aby sa pevnosť už nikdy nemohla stať oporou vzbúrencov. Zdá sa, že demolácia nezasiahla obytné budovy, pretože ešte v r. 1848 tu ubytovali vojakov, a až ich nedbanlivosťou zapríčinený požiar zmenil okyptený hrad na skutočnú ruinu. Bol krásny letný deň, keď sme prešli podjazdom pod štátnou cestou, ktorá obchádza Turňu nad Bodvou po jej severnom okraji a pomedzi vinice sme vystupovali za modrou značkou do priehyby v otvorenom teréne skalnej stepi. Tu opúšťame značení chodník, zvrtneme sa doprava a zreteľnou cestou pokračujem územím chráneného vrchu, pokrytého krovinami drieňových dúbrav a zriedkavou teplomilnou flórou s prítomnosťou vzácnej fauny. V utešenom poraste obdivujeme citrónovožlté kvety rumenice turnianskej unikátneho endemitu, zaradeného do medzinárodnej červenej knihy ohrozených druhov. Na celom svete sa vyskytuje iba na niekoľkých miestach Slovenského krasu a v priľahlej maďarskej časti túto územia. Už len pre túto jedinečnosť sa úzkostlivo držíme starej hradnej cesty, zasekanej do škrapového poľa. Ani tej nechýba ojedinelá pozoruhodnosť. Miestami viditeľné pozdĺžne ryhy, vyjazdené za stáročia v skalnom podloží kolesami vozov s rozchodom 120 cm, oživujú v predstavách ruch dávnych čias a bezpečne nás vedú k zrúcanine kedysi hrdopyšného hradu.
[upraviť] Parky
[upraviť] Šport
[upraviť] Pravidelné podujatia
[upraviť] Kulinárske špeciality
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť] Doprava
[upraviť] Dôležité firmy
Najväčším a zároveň najbližším priemyselným závodom je závod na výrobu cementu Východoslovenské Stavebné Hmoty a.s. (VSH, a.s.) Turňa nad Bodvou. Tento závod poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom predmetnej obce, ale aj obyvateľom z blízkeho okolia. Základný areál firmy je lokalizovaný v katastrálnom území obce Dvorníky - Včeláre západne od obce Turňa nad Bodvou, od ktorej je vzdialený 4km. Prístupová cesta k základnému areálu odbočuje zo štátnej cesty I.triedy č.50 (medzinárodná cesta E 571) v kilometri 404,80, južným smerom. Závod vznikol na začiatku 70.rokov a zameriava sa na kvalitu a nie na kvantitu.
- Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Cementáreň v Turni nad Bodvou ako prvá obdržala svetový certifikát systému kvality a každoročne ho obhajuje. Závod prešiel viacerými zmenami. Od vzniku v 70.rokoch spoločnosť vystupovala pod názvom Cementáreň Turňa, v roku 2000 sa premenovala na Východoslovenské Stavebné hmoty, a.s. a v roku 2003 sa VSH,a.s. zlúčila s firmou Betox.
- Základným predmetom činnosti VSH, a.s. je výroba a predaj cementu, štrkopieskov a betónu. Predaj sa uskutočňuje maloobchodnou formou na vnútornom trhu (cement, štrkopiesky a betón) a veľkoobchodnou formou na zahraničných trhoch (cement). Výrobou a predajom cementu sa VSH, a.s. zaoberá od roku 1973.
- Výrobňa cementu je lokalizovaná v základnom areáli, pri uvedení do prevádzky bola najmodernejšou cementárňou v strednej Európe. Kvalitné suroviny, moderná a priebežne zdokonaľovaná technológia výroby, odborne kvalifikovaní zamestnanci sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré umožňujú produkovať vysokokvalitný portlandský slinok.
Základnou surovinou na výrobu slinku je vápenec, ktorej dodávateľom je Lom Včeláre, vzdialený približne jeden kilometer od areálu VSH, a.s. Íly, ktoré sú kremičitou zložkou surovinovej múky ťaží spoločnosť banským spôsobom na povrchu vo svojom dobývacom priestore – hlinisku, vzdialeného kilometer od základného areálu. Lokalizácia vápencového lomu a hliniska umožňuje spoločnosti efektívne dopravovať tieto suroviny pásovou dopravou.
- Vyrobený cement sa dopravuje ako voľne ložený v autocisternách, prípadne formou železničných vozňov radu VaC/Raj, dopravuje sa ako balený cestnou dopravou, alebo v železničných vozňoch. Cement je balený automatickou baličkou do papierových vriec o netto hmotnosti 25kg.
- V súčasnosti spoločnosť vyrába na trhoch Slovenskej, Nemeckej, Maďarskej a Poľskej republiky a predáva cementy portlandské, portlandské troskové, vysokopecné a pucolánové.
- Ďalším produktom spoločnosti je výroba a predaj betónov, ktorým sa zaoberá od roku 1990. Dopravu betónových zmesí zabezpečuje VSH Trans, s.r.o. Výrobou a predajom štrkopieskov sa závod zaoberá od roku 1977. Postupnou modernizáciou technologických zariadení sa spoločnosť stala najväčším dodávateľom kvalitného prírodne ťaženého kameniva v rámci východoslovenského regiónu. Ťažba štrkopieskov prebieha v strediskách Geča a Orlov. Celková kapacita ťažby, úpravy a expedície dosahuje 950 000ton. Doprava štrkopieskov sa uskutočňuje prostredníctvom VSH Trans, s.r.o.
- Zamestnanci spoločnosti dochádzajú do zamestnania z Košíc, Moldavy nad Bodvou, Rožňavy a celého okolia.
[upraviť] Verejné ustanovizne
...
[upraviť] Školstvo
- V starších dobách vznikali prvé školy na miestach, kde bola farnosť. Prvými učiteľmi boli kňazi. Pred rokom 1869 existovala v Turni nad Bodvou Rímskokatolícka ľudová škola. Jej prvými učiteľmi boli Mészáros Endre a Tóth Ádám. Prvý údaj o počte žiakov je z roku 1910, kedy školu navštevovalo 248 žiakov. V roku 1914 došlo k zoštátneniu školy a vznikla tak Štátna ľudová škola. Vyučovanie prebiehalo prevažne v maďarskom jazyku. Prvá slovenská trieda sa spomína až v roku 1924 a navštevovalo ju 44 žiakov. V roku 1930 vznikla samostatná Slovenská národná škola s vyučovacím jazykom československým. Navštevovalo ju 83 žiakov. V roku 1948 sa škola nazývala Obvodná meštianska stredná škola, ktorá mala 152 žiakov v troch triedach. Jej riaditeľom bol Július Štrba. V roku 1953 bola zriadená Osemročná stredná škola, ktorá vznikla zlúčením bývalej národnej a strednej školy. V rokoch 1960 – 1968 bolo zrušené riaditeľstvo maďarskej školy a obe školy boli zlúčené ako Deväťročná základná škola.
- V súčasnosti sa v obci nachádza materská škola a dve základné školy, jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s maďarským. Obe základné školy sú lokalizované v jednom areáli neďaleko materskej školy. Školy navštevujú aj žiaci z okolitých obcí, v ktorých škola úplne chýba alebo má len 1.stupeň. Obe základné školy sú dobre vybavené triedami, odbornými učebňami aj knižnicou. Prostredníctvom projektu Infovek získali obe školy počítače.
- V ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským pôsobí 22 pedagogických a 5 nepedagogických zamestnancov a v ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským pôsobí tiež 22 pedagogických a 6 nepedagogických zamestnancov. V školskom roku 2006/07 navštevuje ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským 325 žiakov a ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským 263 žiakov. Súčasťou vyučovania na oboch školách je aj výučba cudzích jazykov (anglický, nemecký, ruský). Na školách funguje aj krúžková činnosť (strelecký, prírodovedný, literárno-dramatický, tanečný a spevácky, rozhlasový, aranžérsky, geografický, počítačový, žurnalistický, bábkársky, flautový, športový – futbal, hádzaná a take won do, krúžok šikovných rúk a mažoretky).
- Predškolskú výchovu v obci zabezpečuje materská škola. Je umiestnená v južnej časti intravilánu v blízkosti železničnej trate. Do roku 1989 sa v Turni nad Bodvou nachádzali 3 materské školy, ktoré v priemere navštevovalo 145 detí v 7 triedach. Po roku 1989 boli triedy pre rómske deti zrušené a neskôr pre nízky počet detí v obci bola zrušená aj najstaršia materská škola v centre obce. Na jej mieste sa teraz nachádza budova obecného úradu.
V dnešnej dobe funguje materská škola s celodennou prevádzkou pre dve triedy a s poldennou prevádzkou pre deti zo znevýhodneného prostredia (15 rómskych detí), kde sa zaškoľujú deti rok pred nástupom do nultého alebo prvého ročníka ZŠ. V súčasnosti je predškolské zariadenie v pôsobnosti obce. Má 5 pedagogických, 3 nepedagogických zamestnancov a jedného asistenta učiteľa. V školskom roku 2006/07 je prijatých 50 detí vo veku od 3 do 6 rokov. Kapacita MŠ je nepostačujúca, preto niektoré deti z obce navštevujú MŠ v susednej obci. Deti s učiteľmi navštevujú rôzne kultúrne podujatia, výstavy, súťaže, divadelné predstavenia, nie len v obci, ale aj v iných mestách. Učiteľky sa pravidelne zúčastňujú ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.
- Žiaci oboch základných škôl, deti materskej školy a ich učitelia sa zapájajú do aktivít organizovaných v rámci obce. Ide najmä o tvorivé dielne (Veľká Noc, Jeseň, Vianoce, Medovníčky) a kultúrne podujatia v rámci osláv v obci (Deň matiek, Deň detí, Veľká noc, Vianoce, stretnutia s dôchodcami, s darcami krvi). V rámci otvorenej školy sa organizujú burzy výrobkov žiakov, rôzne súťaže, ale aj kurzy výpočtovej techniky pre dospelých.
- Od školského roku 2006/07 sa v obci otvorila Elokovaná trieda Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Medzeve. Navštevujú ju mladí, ktorí neukončili ZŠ v 9.ročníku alebo ktorí nemajú stredoškolské vzdelanie a sú zo znevýhodneného a sociálne slabšieho prostredia. Štúdium trvá dva roky a študenti sa naučia pracovať s náradím, s prístrojmi a strojmi a majú možnosť získať aj výučný list.
[upraviť] Osobnosti
[upraviť] Čestné občianstvo
[upraviť] Cena obce
[upraviť] Významné osobnosti
Narodil sa tu Alexius Cörver - slovenský teológ, filozof a matematik.
[upraviť] Médiá (foto, audio, dokumenty)
 Turňa nad Bodvou, pohľad z Turnianskeho hradu |
[upraviť] Externé odkazy
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
