Malá Ida
Z Wikipédie
Malá Ida | |
---|---|
Erb | Vlajka |
Mapa | |
Základné údaje | |
Kraj: | Košický |
Okres: | Košice-okolie |
Región: | Abov (Košice a okolie) |
Poloha: | 48° 41' 00" s. š. 21° 10' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | 306 m n.m. |
Rozloha: | 10 km² |
Počet obyvateľov: | 1187 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 119 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1247 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 521655 |
EČV: | KS |
PSČ: | 044 20 |
Telefónna predvoľba: | 0 55 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Malá Ida Hlavná 11 044 20 Malá Ida |
Web: | www.malaida.ocu.sk |
E-mail: | obecmalaida@stonline.sk |
Telefón: | 421 55 697 01 10 |
Fax: | 421 55 697 01 10 |
Politika | |
Starosta: | Imrich Janitor |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Malá Ida je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Obec Malá Ida leží v severozápadnej časti Košickej kotliny na nive potoka Ida. Chotár prechádza z východu na západ do pahorkatiny z treťohorných usadenín. Východný a západný okraj chotára tvoria lesy, v ktorých prevláda dub. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 306 m, nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 290 do 507 m.
Súčasnosť - Malá Ida Malá Ida sa rozrastá vďaka individuálnej bytovej výstavbe v lokalite Pánsky les. Je plne plynofikovaná. Najväčším problémom obce v súčasnosti je nedostatok kvalitnej pitnej vody – dobudovanie obecného vodovodu, obecnej splaškovej kanalizácie a čističky odpadových vôd.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
[upraviť] Časti obce
[upraviť] Ulice
[upraviť] Vodné toky
Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole.
[upraviť] Vodné plochy
[upraviť] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[upraviť] História
Najstaršia známa história obce siaha pred rok 1247, keď Peter, syn Juraja z rodu Aba, predal Matejovi - spišskému prepoštovi, zem a lesy ležiace v oblasti Malej Idy, ktoré ležali na východ od rieky Ida, čiže na jej ľavom brehu. Tieto pozemky mu zabral Pousa - predok zemanov z Bašky. Ale v roku 1247 bola zem i les spätne prisúdené prepoštovi Matejovi. Od neho získal územie jeho brat Antaleus, od Antaleusa ako cena krvi za Beňadika de Ruzka na Beňadíkových synov Petra, Beňadika, Kazimíra a Ižipa. Títo získali nie len pozemky zeme Idy, tzv. Vyšnú Idu, kde sa dnes nachádza obec Malá Ida, ale aj územie zeme Ida, kde sa dnes nachádza mestská časť Košice-Šaca.
Ďalšie osudy časti, kde sa dnes nachádza Malá Ida, sú opäť poznamenané zmenami vlastníctva. Najskôr to bol spor medzi synmi Beňadika de Ruzka a Sixtom de Toh, ktorý sa riešil duelom. Od Sixta de Toh, ktorý zo sporu vyšiel víťazne, odkúpil v roku 1280 pozemky komes Dávid z Omodejovskej línie rodu rodu Aba a jeho synovia Peter, Finto a Omodej. Títo už zem udržali vo svojom vlastníctve dlhší čas. V listine z roku 1300 sa územie spomína ako Omodeus dictus Fejes de Ida. V inej nedatovanej listine ako Homodei de Ida.
Ďalším vlastníkom Malej Idy (ako aj obcí Poľov a Gord) sa stal Štefan zvaný Čurka (Churka, Chyurka, Churke, Chyrke) z rodu Aba. Nevedno však, akým spôsobom došiel k tomuto majetku. Jednu z možností uvádza historik Karácsonyi, ktorý poukazuje na možnosť, že sa tak mohlo stať pri deľbe majetkov, na základe príbuznosti rodinnej línie Dávidovej a Štefana zvaného Čurka z rodu Aba.
Nasledujúcim medzníkom vo vlastníckych vzťahoch bola bitka pri Rozhanovciach, po ktorej synovia Štefana Čurku - Tomáš a Mikuláš, utiekli do Poľska. Malú Idu a Poľov zabral palatín Filip Drugeth. V roku 1323 boli Tomáš a Mikuláš omilostení na príhovor poľského kráľa a kráľovnej a tak spomínané územie prešlo od Filipa Drugetha opäť do ich vlastníctva.
Prišiel rok 1330 a Tomáš, Mikuláš a Ján, synovia Štefana Čurku, sa rozdelili o rodinné majetky. Tomáš získal Malú Idu (Felida), Mikuláš Poľov, Ján Šebastovce (Zebus). Obec Hýľov (Hylo) a les si bratia ponechali na spoločné užívanie. V tom čase previedli určité územie z chotára Poľov do chotára Malej Idy, keďže Poľov bol veľkosťou i kvalitou lepší ako Malá Ida. Ešte predtým však bratia v roku 1324 časť pozemkov Malej Idy, ktoré susedili s Ižipovou Šemšou, dali Ižipovi, synovi Beňadika de Ruzka. Dali mu aj mlyn na rieke Ida.
V druhej polovici XIV. storočia potomkovia Štefana Čurku držali Malú Idu vo svojom vlastníctve. V roku 1367 ako držieľ daného územia vystupuje magister Peter, syn Tomáša a vnuk Štefana Čurku. Rovnako aj v roku 1379.
Veľký zlom nastáva v roku 1406, keď Palatín Mikuláš z Gary prisúdil právom kúpy Malú Idu a Šebastovce v prospech Spišskej kapituly. Jej vlastníctvo potom potvrdzujú aj portálne súpisy z rokov 1427 a 1553. Kým v roku 1427 mala Malá Ida rozlohu 28 port, v roku 1553 už len 7 port. V tých časoch bola ešte stále menej zaľudnená ako Veľká Ida.
V rokoch 1332 - 1335 už stál v Malej Ide kostol a fara. Pôsobili tam farári Demetrius de Minori Ida a Michael de Superiori Ida. V roku 1347 sa v historickej listine spomína kamenný kostol bez zvonice.
[upraviť] Politika
Hlavným programovým cieľom samosprávy v tomto volebnom období je zabezpečiť financovanie týchto rozpracovaných stavieb. Po ukončení ich výstavby obec chce vybudovať chodníky a miestne komunikácie.
[upraviť] Obecné zastupiteľstvo
Ján Buranovský - starosta obce
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Partnerské obce
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
[upraviť] Divadlo
[upraviť] Múzeá
[upraviť] Hudba
[upraviť] Stavby
[upraviť] Pamiatky
[upraviť] Pomníky
[upraviť] Parky
[upraviť] Šport
[upraviť] Pravidelné podujatia
[upraviť] Kulinárske špeciality
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť] Doprava
[upraviť] Dôležité firmy
[upraviť] Verejné ustanovizne
[upraviť] Školstvo
Malá Ida je bývalá tzv. stredisková obec, v ktorej je veľká základná škola. Sústreďuje žiakov zo štyroch susedných obcí. V obci sa nachádza aj materská škola.