Trstená

Z Wikipédie

Trstená (Kostol svätého Martina (Trstená))
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Žilinský
Okres:	Tvrdošín
Región:	Horná Orava
Poloha:	49° 21' 42" s. š. 19° 36' 38" v. d.
Nadmorská výška:	607 m n.m.
Rozloha:	82,539 km²
Počet obyvateľov:	7 579 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	91 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1371
Nacionále
ŠÚJ:	510106
EČV:	TS
PSČ:	028 01
Telefónna predvoľba:	0 43
Oficiálne adresy
Adresa:	Bernolákova 96/8
Web:	www.trstena.sk
E-mail:	msu@trstena.sk
Telefón:	53 10 100
Fax:	53 10 125
Politika
Primátor:	Ing. Jozef Ďubjak (Smer - socálna demokracia)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Trstená (maď. Trsztena, nem. B[r]ingenstadt, poľ. Trzciana) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

Obsah 1 Polohopis 1.1 Časti obce 1.2 Ulice 1.3 Vodné toky 2 Dejiny 3 Politika 3.1 Mestské zastupiteľstvo 3.2 Obyvateľstvo 3.3 Partnerské obce 4 Kultúra a zaujímavosti 4.1 Divadlo 4.2 Múzeá 4.3 Hudba 4.4 Stavby 4.4.1 Pamiatky 4.4.2 Pomníky 4.5 Parky 4.6 Šport 4.7 Pravidelné podujatia 4.8 Kulinárske špeciality 5 Hospodárstvo a infraštruktúra 5.1 Doprava 5.2 Dôležité firmy 5.3 Verejné ustanovizne 5.4 Školstvo 6 Osobnosti 6.1 Čestné občianstvo 6.2 Cena obce 6.3 Významné osobnosti 7 Iné projekty

[upraviť] Polohopis

[upraviť] Časti obce

• mestské časti: Ústie nad Priehradou, Nové Ústie, Prístav;
• miestne časti: Západ, Hrady, Námestie, Ďurdinová, Vyšný Breh, Hýbeľ

[upraviť] Ulice

1. mája, Bernolákova, Čsl. armády, Družstevníkov, Dukelských hrdinov, Hattalova, Hraničiarov, Hugolína Gavloviča, Hviezdoslavova, Hybeľ, Ivana Olbrachta, Jána Hertela, Jána Kollára, Janka Kráľa, Jilemnického, Kpt. Nálepku, Krakowská, Krátka, Kukučínova, Kvetná, Lesná, Lúčna, Malý rad, Mieru, Mládežnícka, Nábr. Ľudovíta Štúra, Na Diele, Nám. M. R. Štefínika, Nová, Obrancov mieru, Odbojárov, Oravická, Osadská, Oslobodenia, Partizánov, Poddielová, Pod Stráňou, Pod Vápenicou, Puškinova, SNP, Štefana Furdeka, Ústianska, Zápotočná, Železničiarov

[upraviť] Vodné toky

Najväčším a najvýdatnejším tokom je, ak nie je braná do úvahy Oravská priehrada na toku rieky Oravy, rieka Oravica, ktorá do svojho toku v Trstenej priberá z pravej strany Bratkovčík a ľavostranné prítoky Všivák, Trsteník a Zábiedovčík. Prietok vody je závislý od aktuálnych zrážok, vzhľadom na to, že ide o rieku priberajúcu toky z rozsiahlej nezalesnenej plochy, výnimočne môže vzrásť jej prietok približne na pätdesiatnásobok svojho priemeru. Len vďaka hlbokému umelému korytu nespôsobuje v Trstenej záplavy veľkoplošného charakteru tak, ako to bývalo v minulosti.

[upraviť] Dejiny

Trstená bola založená v roku 1371 na močaristom kraji, porastenom tŕstím, po Schwancomírom Wismerom udelenom práve vyklčovať les a založiť mesto na periférii Tvrdošína, pre Jána Hertela. Názov mesta v tom čase bol Bingenstadt. Nemecké osadnícke právo preukazuje, že Trstenú zakladali nemecký osadníci. Neskôr, v roku 1424, vo výsadnej listine Žigmunda Luxembruského, v ktorej potvrdil výsady zakladateľa, sa Trstená objavuje pod menom Stadtsek a ďalej v závislosti na vplyve a jazyku úradníkov a panstva skomolene Trezthyene, Thersztene, Thersthena. Žigmund tiež oslobodil Trstenú od platenia cla a tridsiatkov.Od roku 1588 Trstená patrí Thurzovi, ktorý oslobodil Trstenú od urbárskych dávok a robôt za ročný poplatok 800 zl. Matej II. potvrdil výsady Trstenej udelené Wismerom ako aj Žigmundom a udelil mestu právo štyroch výročných jarmokov (na Dorotu, Turice, Na Nebevzatie p.Márie a Martina) Dva z nich sa tradujú aj v súčastosti. Koniec 17.storočia znamenal pre Trstenú veľký úpadok, ktorý spôsobili pochody litovského vojska, silné zimy a dva veľké požiare, ktoré zničili väčšiu časť Trstenej. Populácia Trstenej bola následovná: 1615 - asi 580 ľudí, 1715 - asi 1185, 1778 - 1320, 1828 - 2776, 1870 - 2344, 1930 - 2359.

[upraviť] Politika

[upraviť] Mestské zastupiteľstvo

[upraviť] Obyvateľstvo

Zoznam obcí okresu Trstená

Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940.

(Zdroj: Lexikón obcí Slovenskej republiky, Štátny štatistický úrad, Bratislava 1942) V prehľade su obce dnes patriace do Poľska a obce zatopené neskoršou výstavbou priehrady. názov obce počet domov počet obyvateľov Brezovica 151 690 Bukovina-Podsklie 193 871 Chyžné 264 1221 Čimhová 73 284 Dolný Štefanov 71 313 Habovka 191 755 Hámry 57 166 Harkabúz 71 322 Hladovka 137 557 Horný Štefanov 82 419 Jablonka 590 2891 Krásna Hôrka 124 571 Liesek 300 1111 Medvedzie 68 278 Nižná 206 933 Nižná Lipnica 622 3274 Nižná Zubrica 216 1018 Oravka 179 776 Oravský Biely Potok 165 616 Osada 135 547 Pekelník 294 1360 Podbiel 196 771 Podvlk 319 1525 Srnie 105 556 Suchá Hora 179 739 Trstená 448 2362 Tvrdošín 346 1626 Ústie nad Oravovou 246 1280 Vitanová 202 778 Vyšná Lipnica 369 1885 Vyšná Zubrica 365 1673 Zábidovo 131 544 Zemianska Dedina 34 139 Zuberec 203 823

[upraviť] Partnerské obce

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Divadlo

[upraviť] Múzeá

[upraviť] Hudba

[upraviť] Stavby

[upraviť] Pamiatky

• Kostol svätého Martina, Bernolákova 1, umelecko-historická pamiatka, na gotických základoch, prestavaný 1641, 17. st., 1945, 1999
• Františkánsky kostol sv. Juraja a kláštor, Nám. M.R. Štefánika 436, umelecko-historická pamiatka, vybudovaný v rokoch 1776-1780
• Stĺp sv. Floriána, Bernolákova, pred budovou fary, umelecko-historická pamiatka (1701)
• Stĺp Sv. Jána Nepomuckého, Nám. M.R. Štefánika, oproti kostolíku sv. Juraja, umelecko-historická pamiatka (1776)
• Stĺpy vstupnej brány na cintorín, Hýbeľ, umelecko-historická pamiatka (1755)
• Socha Martina Hattalu, Gymnázium, Železničiarov, pamätné miesto – rodný dom, slovenského jazykovedca, univerzit. profesora , kodifikátora etymologického pravopisu
• Budova bývalej židovskej synagógy, Železničiarov č. 300, postavená v roku 1839 – renesančný ráz
• Budova sporiteľne, Nám. M.R. Štefánika č. 1, bývalá slovenská banka, postavená podľa projektu Ing. Sielbigiera v roku 1902
• Hotel Roháč, Nám. M.R. Štefánika č. 425, postavený v prvej polovici 19. storočia
• Budova mestského úradu, Bernolákova 96/8, znovu vybudovaná v rokoch 1908 – 1910 z prenesenej budovy belgic. spol. na ťažbu hnedého uhlia v lieseckom chotári
• Starý židovský cintorín, hranica tvrdošínskeho a trstenského chotára, umelecky zhotovené náhrobné kamene z pieskovca s plastikami
• Kaplnka na cintoríne v Rovni, Ul. Oravická, umelecko-historická pamiatka (18. st.)
• Kaplnka, Ul. Mieru pred domom č. 809, umelecko-historická pamiatka
• Kaplnka, Kamenný vŕšok, umelecko-historická pamiatka (1824)
• Kaplnka, Cesta I. triedy I/59 na hranici zastavaného územia mesta smerom hraničný priechod, umelecko-historická pamiatka
• Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1882)
• Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1874)
• Kaplnka, Lesný chodník pod Uhliskom, umelecko-historická pamiatka
• Socha Sv. Antona, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1906)
• Socha Panny Márie, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp sv. Jána Nepomuckého, Cesta na cintorín v Ústi nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp Piety, Cesta na cintorín v Ústi nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp – Spasiteľ Ježiš, kopec Vápenica, umelecko–historická pamiatka
• Stĺp Panny Márie, Pod Halečkovou pri čerpacej stanici PHM, umelecko-historická pamiatka (1928)

[upraviť] Pomníky

Pomníky:

Pomník a pamätné miesto SNP, Pod Halečkovou pri čerpadle PHM, pamätné miesto, plastika

Pomník ČA, Nám. M.R. Štefánika, oproti ZŠ R. Dilonga, pamätné miesto oslobodenia mesta sovietskou armádou v II. svet. vojne

Pamätné tabule:

Pamätná tabuľa R. Budjača, Budova MsÚ, Bernolákova č. 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)

Pamätná tabuľa J. Kráľa, Budova železničnej stanice, Železničiarov č. 251, historická pamiatka (II. svetová vojna)

Pamätná tabuľa Ilegalneho ONV, Budova Hotela Roháč, Nám. M.R. Štefánika č. 241, historická pamiatka (II. svetová vojna)

Pamätná tabuľa K. Pafčuga a R. Zembjak, Chodba budovy MsÚ, Bernolákova 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)

Pamätná tabuľa Rudolf Dilong, Kláštor františkánov, Nám. M.R. Štefánika č. 437, historická pamiatka (rodák, básnik, františkán)

Pamätná tabuľa Štefan Furdek, rodný dom, Bernolákova č. 20, historická pamiatka (zásluha o vznik ČSR v USA)

Pamätná tabuľa Martin Hugolín Gavlovič, budova ZŠ, Nám. M.R. Štefánika, historická pamiatka (slovenský barokový básnik)

Pamätná tabuľa Ján Doránsky, rodný dom č. 513, Nám. M.R. Štefánika, historická pamiatka (spisovateľ, básnik, publicista)

Pamätná tabuľa Milo Urban, budova ZŠ Nám. M.R. Štefánika č. 438, historická pamiatka (osobnosť literatúry a publicistiky, chodil do trstenského reálneho gymnázia v rokoch 1915-1919)

Pamätná tabuľa Sídlo reálneho gymnázia, budova ZŠ Nám. M.R. Štefánika č. 438 (historická pamiatka (1868-1869))

Pamätná tabuľa Martin Hattala, rodný dom, Hattalova č. 50, historická pamiatka (jazykovedec, univerzitný profesor, kodifikátor etymologického pravopisu)

Pamätná tabuľa NsP, budova NsP č. 549 (vznik štátnej nemocnice v Trstenej)

Pamätná tabuľa na holokaust, Synagóga, Ul. Železničiarov (pamiatka obetiam holokaustu)

[upraviť] Parky

[upraviť] Šport

Činnosť v Trstenej sa sústreďujú v aktívnom športe najmä na futbal v registrovanej organizácii Mestský futbalový klub Trstená, halový futbal - Mestská halová futbalová liga, kolky - Športový klub kolkárov Trstená, stolný tenis a volejbal - Stolnotenisový a volejbalový klub Trstená, Bowling club - Jantár Trstená a karate - Karate klub Trstená Karate klub Trstená. Niektoré športové kluby dosahujú striedavo výborné výsledky s menej výraznými. Najmä Karate klub Trstená je výnimočnými celosvetovými úspechmi - majstrami sveta a ďalšími cennými úspechmi so svetových a európskych šampionátov či medzinárodných open pohárov. Karatisti Jozef Štefanides, Martin Vorčák, Simona Kormošová, Zuzana Vorčáková, Patrícia Fereková, Zuzana Kormošová, Táňa Carachová, Anežka Kovalíková,Michal Chrenek,Stanislav Bajo sú tými, ktorý sa najviac zaslúžili o tieto úspechy. Športový klub kolkárov Trstená svojou účasťou v Extralige - najvyššej slovenskej kolkárskej súťaži sa tiež zapísal do dejín úspešných športov. Mládežnícka základňa vlastných odchovancov tohto klubu, aj keď už pod vlajkou iných klubov dosiahla taktiež výrazné a víťazné úspechy v celosvetovom a európskom meradle o ktoré sa zaslúžili Braňo Paríža a Jozef Samek už ako juniori.

[upraviť] Pravidelné podujatia

[upraviť] Kulinárske špeciality

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

[upraviť] Dôležité firmy

[upraviť] Verejné ustanovizne

[upraviť] Školstvo

Gymnázium Martina Hattalu;

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre - pracovisko externého štúdia

[upraviť] Osobnosti

[upraviť] Čestné občianstvo

Michal Tondra, (* 17. 1. 1947 Spišské Vlachy), dekan trstenského dekanátu. Čestný občan mesta Trstená za zásluhy o rozvoj cirkevného a duchovného života v meste (18. 1. 2007).

[upraviť] Cena obce

[upraviť] Významné osobnosti

• Viktor Trstenský, slovenský kňaz a pápežský prelát
• Juraj Martvoň, sólista opery Slovenského národného divadla v Bratislave
• Rudolf Dilong, (* 1. augusta 1905, † 7. apríla 1986, v Pittsburgh, USA), slovenský básnik, rehoľný kňaz-františkán.
• Martin Hattala, (* 4.11.1821, † 11.12.1903 Praha), lingvista, rímokatolícky kňaz, teológ, stredoškolský a vysokoškolský profesor, člen mladobernolákovského hnutia. Narodil sa a základné vzdelanie získal v Trstenej. Kodifikátor štúrovskej slovenčiny na základe etymologického princípu (Grammatica linguae Slovenicae 1850, Krátka mluvnica slovenská 1852).
• Štefan Furdek, (* 2.9.1855, † 18.1.1915 Cleveland, USA), národný buditeľ, rímskokatolícky kňaz, publicista, redaktor, spisovateľ a vydavateľ. Zakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA (1890), spoluzakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej v Amerike (1893-1904), Združenia slovenských novinárov v Amerike (1906) a Slovenskej ligy v Amerike (1907).
• Ján Doránsky, (* 28.5.1911, † 6.4.1973), spisovateľ, básnik, publicista
• Ján Sitek, (* 19.6.1956 Trstená), minister obrany SR v rokoch 1994-1998
• Hugolín Gavlovič, (* 11.11.1712 Čierny Dunajec (dnes Czarny Dunajec, Poľsko), † 7.6.1787 Horovce), básnik, teológ, františkánsky kňaz. V Trstenej prežil svoje detstvo a vyštudoval nižšie gymnázium. Jeho najvýznamnejším dielom je dvojzväzková zbierka humanistických didakticko-reflexívnych ponaučení a praktických rád Valaská škola mravúv stodola, ktorú napísal bohemizovanou slovenčinou a využil v nej bohatú ľudovú slovesnosť - príslovia, porekadlá, exemplá a anekdoty.
• Milo Urban, (* 1904 Rabčice, † 1982 Bratislava), prozaik, publicista, prekladateľ. Študoval na gymnáziu v Trstenej. Z jeho diel: Živý bič, Za Vyšným mlynom, atď.
• Ignác Gessay, pochádza z Tvrdošína, študoval na gymnáziu v Trstenej. Bol novinárom, politikom, spoluzakladateľom a funkcionárom Slovenskej ligy v Amerike, spolutvorcom a signatárom Clevelandskej dohody.
• Akad. Prof. JUDr. Milan Čič DrSc., rodák zo Zákamenného, no vyštudoval v Trstenej. Predseda SNR a dočasný minister vnútra a životného prostredia počas vlády národného porozumenia (12.12.1989 - 26.6.1990), člen vlády ČSFR (2.6.1992-31.12.1992), dnes predseda prezidentskej kancelárie.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trstená

Mestá a obce okresu Tvrdošín (2+13)	31.12.2003
Brezovica | Čimhová | Habovka | Hladovka | Liesek | Nižná | Oravský Biely Potok | Podbiel | Suchá Hora | Štefanov nad Oravou | Trstená | Tvrdošín | Vitanová | Zábiedovo | Zuberec