Tajomný val
Z Wikipédie
Tajomný val patrí medzi princípy robotiky, zaoberá sa emocionálnymi reakciami ľudí na robotov a iné nie ľudské entity. Teóriu vytvoril japonský robotik Masahiro Mori v neskorších 70-tych rokoch 20. storočia vďaka psychologickým exprimentom v ktorých meral reakcie ľudí na robotov rozličného stupňa antropomorfizmu. Podstatou teórie je, že čím viac je robot viac podobný človeku v jeho výzore a pohybe tym pozitívna emocionálna reakcia človeka na robota a empatia sa zvyšujú, pokiaľ nie je dosiahnutý bod v ktorom sa robot stáva pre človeka odpudivým; čím menej je výzor a pohyb rozlíšitelný od ľudského, emocionálna reakcia sa stáva opäť pozitívnou a dosahuje emočných vzťahov človek-človek.
Tato priepasť/jama odpudivých reakcií zapríčinená robotom, ktorý sa pohybuje a vyzerá takmer ako človek, čiastočne až úplne ako ľudská bytosť, sa volá Tajomný val. Názov sa vzťahuje na to, že ľudsko vyzerajúci robot pripadá človeku „divne“ a preto nevyvolá žiadané/predpokladané empatické reakcie potrebné pre produktívnu spoluprácu človek-robot. Mori oddelene/samostatne testoval reakcie ľudí na variácie v pohybe a vzhľade robotov od kompletne strojovo vyzerajúcich robotov až k robotom, ktorí vyzerali takmer ako ľudia. V obidvoch prípadoch, graf ukázal podobné zakrivenie ako je vidieť na obrázku.
Fenomém môže byť vysvetlovaný domnienkou, že ak entita je dostatočne ľahko odlíšiteľná od ľudskej bytosti, tak potom nie je problém pre človeka prejaviť empatiu s danou entitou. Na druhej strane, ak je entita skoro „ako človek“, teda veľmi podobná ľudskej bytosti, potom každá neľudská vlastnosť bude vyčnievať, čo vedie k „divnému“ pocitu z pohľadu človeka.
Niektorí robotici veľmi silno kritizovali túto teóriu, argumentáciou, že Mori nemá žiadne podklady pre pravú stranu grafu, keďže ľudsko vyzerajúce roboty je technicky možné vyrobiť až dnes (aj to iba čiastočne). David Hanson, robotik, ktorý vyvinul realistickú robotickú kópiu hlavy jeho priateľky, povedal, že podstata Tajomného valu bola „naozaj pseudovedecká, ale ľudia to brali tak, že je to veda.“ Sara Kiesler, výskumník človek-robot vzťahov na Carnegie Mellon University, overil či je teórie Tajomného valu pravdivá, jeho komentár bol: „máme dôkazy, že pravdivá je, ale aj dôkaz, ze pravdivá nie je.“
[upraviť] Tajomný val vo filmoch
Pôvodne vychadzajúc z informácií zozbieraných počas experimentov, aplikovaných len na robotiku, princíp taktiež platí o postavách vytvorených počítačovou animáciou CGI. Kritik amerických filmov Roger Ebert aplikoval domnienku Tajomného valu na použitie make-up-u a oblečenia humanoidných stvorení vo filmoch.
Tajomný val bol považovaný za dôvod ťažkostí a problémov pri výrobe počítačom animovaných postáv. Kritici počítačom animovaných filmov niekedy použivajú Tajomný val pri vysvetlovaní ich odporu voči niektorým filmom. Toto nás privádza k záveru, že ak chceme vyvolať pozitívne emocianálne reakcie v ľudoch/publiku, je často lepšie zakomponovat menej ľudských charakteristík postavám, aby sme predišli efektu Tajomného valu. Kritici sa dohadujú, že tu nie je žiadny dôkaz v animácií alebo pri tvorbe filmu, že Tajomný val existuje. Aj keď filmové efekty sa postupne vyvinuli do fázy, kedy sú ľudia realisticky digitálne renderovaní a bez evokovania akýchkoľvek negatívnych emócií u divákov. Prívrženci tejto myšlienky tvrdia, že doteraz nemuseli producenti čelit efektu Tajomného valu (filmy od roku 1970 do 2000). (pozn. V roku 2001 vyšiel film Final Fantasy: Esencia Života, ktorý pohorel a bol fiaskom, ako sa väčsina ľudí domnieva práve vďaka efektu Tajomného valu.)
Aj keď, sú domnienky, že príklad Tajomného valu bol vidieť v roku 2004, v 2 CG-animovaných filmoch, Rodinka Úžasných a Polárny Expres. Mnoho kritikov preferovalo úmyselne štylizovaný vzhľad postáv v Rodinke Úžasných pred ľudsky vyzerajúcimi postavami v Polárnom Exprese (ktoré boli opisované mnohými kritikmi ako „znepokojujúce“).
