Sergej Alexandrovič Jesenin
Z Wikipédie
| Sergej Jesenin | |
|---|---|
Sergej Alexandrovič Jesenin |
|
| Narodenie | 3. október 1895 (podľa starého ruského datovania 21. september) Konstantinovo (dnes Jesenino), ZSSR |
| Úmrtie | 28. december 1925 Leningrad, ZSSR |
| Pozri aj Biografický portál | |
Sergej Alexandrovič Jesenin (po rusky:Серге́й Алекса́ндрович Есе́нин; 3. október 1895 (podľa starého ruského datovania 21. september) - 28. december 1925) bol slávny ruský básnik.
Od roku 1912 pracoval ako predavač, neskôr v tlačiarni, a až v roku 1915 ss v Petrohrade začal živiť písaním.
Jesenin bol hlavným predstaviteľom ruského imažinizmu.
Bol prírodný a milostný lyrik, ako človek sa nedokázal vyrovnať s vojnou a revolúciou, ktorá v ňom vzbudila mnoho rozporov (bol pre staré Rusko a pre svoj bohémsky život, ale i pre revolúciu a kázeň). Tieto problémy riešil alkoholom, upadal do depresií a na čas bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebne. Pravdepodobne spáchal samovraždu obesením (je možné, že bol odstránený sovietskym režimom), jeden deň predtým dal svojmu priateľovi Volfovi Erlichovi lístoček, ktorý si mal prečítať až neskôr, bolo na ňom napísané krvou:
| До свиданья, друг мой, до свиданья. |
Dovidenia, drahý, dovidenia, |
| Милый мой, ты у меня в груди. |
v mojom srdci zostaneš naveky. |
| Предназначенное расставанье |
Osud je spočítaný, nie je na výber |
| Обещает встречу впереди. |
Zvedie nás až zajtrajšok ďaleký.' |
| В этой жизни умирать не ново, |
Umierať – na tom nič nového nie je. |
| Но и жить, конечно, не новей. | Ani žiť však nie je novšie |
Reakcia Majakovského na jeho smrť: „V živote tomto umrieť ťažké nie je, je omnoho ťažšie život vytvárať.“
Sergej Jesenin bol celkovo päťkrát ženatý, jeho tretia manželka bola americká tanečnica Isadora Duncanová.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Alexandrovič Jesenin
