Sakkára

Z Wikipédie

Sakkára (arabským písmom سقارة - Sakkára, egyptská výslovnosť: Saʾʾára) je dedina v Egypte, ako aj rozsiahle priľahlé staroveké pohrebisko, kde sa nachádza najstaršia stojaca pyramída (Stupňovitá pyramída). Nachádza sa približne 30 km južne od dnešnej Káhiry na ploche asi 7 km x 1,5 km.

V časoch, kedy bol hlavným mestom starovekého Egypta Memfis, slúžila Sakkára ako jeho nekropola. Hoci ju zatienila veľkoleposť Gízy a neskôr aj Údolia kráľov v Tébach, Sakkára zostala významným strediskom pohrebných a kultových obradov po viac ako 3000 rokov, až do helenistických a rímskych čias.

Obsah 1 Dejiny 1.1 Stará ríša 1.2 Nová ríša 1.3 Neskoršie obdobia

[upraviť] Dejiny

[upraviť] Stará ríša

Najstaršie pohreby osôb urodzeného pôvodu v Sakkáre možno datovať do obdobia už 1. dynastie. S pohrebmi kráľovských osôb, vrátane faraónov Hetepsechemueja a Ninecera, sa začalo za 2. dynastie, no najvýznamnejší objekt v Sakkáre spadá do 3. dynastie. Je ním Stupňovitá pyramída faraóna Džósera, ktorú možno vidieť aj dnes, prvá skutočná pyramída, ktorú vraj vystaval Džóserov slávny vezír Imhotep. Okrem Džóserovej sa nachádza v Sakkáre ďalších 16 pyramíd v rôznych stupňoch zachovalosti. Z nich pyramída faraóna Venísa, ktorá sa nachádza niečo južnejšie od Stupňovitej pyramídy, ukrýva najstarší náboženský text na svete, Texty pyramíd, ktoré mali byť návodom pre posmrtný život zdobiacim vnútorné steny hrobky. V Sakkáre sa nachádza aj veľké množstvo mastáb. Pretože počas posledných dvoch tisícročí bola nekropola zaviata pieskom (dokonca ani pomerne rozsiahly pohrebný komplex obklopujúci Džóserovu pyramídu nebol odkrytý až do roku 1924), mnohé z nich boli dokonale zachované spolu so svojim vybavením a výzdobou.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky z tohto obdobia patria:

• Džisr el-mudir, rozsiahly objekt pravdepodobne z preddynastického obdobia
• Sechemchetova stupňovitá pyramída (Pochovaná pyramída)
• Stupňovitá pyramída Netžericheta Džósera
• Šepseskafova mastaba Fara’un
• Veserkafova pyramída, dnes pripomínajúca kužeľovitý vrch
• Džedkareho pyramídový komplex, známy ako Haram el-Šawaf
• Venísov pyramídový komplex, dnes z veľkej časti rozpadnutý
• Tetiho pyramídový komplex, podobajúci sa dnes viac na malý kopček neť na stavbu vytvorenú človekom
• Pyramídový komplex Pepiho I. spolu s pridruženou pyramídou kráľovnej
• Merenrého komplex
• pyramída Pepiho II., posledná veľká pyramída postavená počas Starej ríše
• pyramída faraóna Kakare Ibi, postavená za 8. dynastie a dnes takmer úplne zničená
• niekoľko pyramíd pochádzajúcich z Prvého prechodného obdobia, z ktorých je navýznamnejšia Chendžerova pyramída v južnej časti Sakkáry

[upraviť] Nová ríša

Hoci väčšina mastáb v Sakkáre pochádza zo Starej ríše, je medzi nimi zastúpená aj jedna významná osobnosť Novej ríše: Haremheb, posledný faraón 18. dynastie. Budúci faraón si v Sakkáre nechal vybudovať hrobku ešte ako jeden z generálov faraóna Tutanchamóna. Haremheb nebol nikdy pochovaný v Sakkáre. Tak ako väčšina panovníkov 18. dynastie bol uložený na odpočinok v Údolí kráľov.

[upraviť] Neskoršie obdobia

Z neskorších období pochádza ďalšia významná pamiatka v Sakkáre – Serapeum, súbor skalných hrobiek, ktoré obsahovali mumifikované telá posvätných býkov, ktorí boli uctievaní ako Apis, vtelenie boha Ptaha, v Memfise. Hrobky, ktoré objavil francúzsky archeológ Auguste Mariette roku 1851, boli z veľkej časti vyplienené už v staroveku, s výnimkou jedného, ktorý zostal neporušený po viac ako 3 700 rokov. Múmia býka, ktorú obsahoval, je dnes vystavená v káhirskom múzeu poľnohospodárstva.

Pri vstupe do Serapea sa nachádza mierne nesúrodé zoskupenie sôch známe ako Kruh filozofov. Je to pamiatka z čias Ptolemaiovcov, v ktorej mali byť zastúpení významní básnici a myslitelia starovekého Grécka, medzi nimi aj Hesiodos, Homér, Pindaros a Platón.