Súhvezdie Škorpión

Z Wikipédie

Toto je článok o súhvezdí. Pre článok o rovnomennom znamení, kliknite na Škorpión (znamenie).

Škorpión
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Scorpius
Skratka	Sco
Genitív	Scorpii
Symbolické vyjadrenie	škorpión
Rektascenzia	17 h
Deklinácia	−40°
Plocha	497 štvorcových stupňov Poradie: 33
Počet hviezd (magnitúda < 3)	9
Najjasnejšia hviezda	Antares (α Sco) (Zdanl. magnitúda 0,96)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia	Strelec Hadonos Váhy Vlk Pravítko Oltár Južná koruna
Viditeľné na zemepisnej šírke +40° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
Horná kulminácia
Dolná kulminácia

Škorpión (Scorpius, ♏) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Váhy smerom na západ a Strelec smerom na východ. Je to veľké súhvezdie južnej pologule v blízkosti stredu Mliečnej cesty.

Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Vďaka ekliptike v ňom môžeme nájsť planéty aj Mesiac, i keď sa, rovnako ako Slnko, zdržiavajú v tomto súhvezdí len pomerne krátko.

[upraviť] Legenda

Zoskupenie hviezd medzi Strelcom a Váhami pripomína škorpión pripraveného bodnúť. Preto už dávne národy nazývali toto súhvezdie Škorpiónom. Grécka báj hovorí, že je to škorpión, ktorého vypustila kedysi z podzemia sama bohyňa Héra, aby bodol a usmrtil Orióna. Orión bol totiž veľmi zdatný lovec a zdalo sa, že svojimi šípmi vyhodí všetku zver na svete. Héra potom z vďačnosti za vykonanú službu preniesla škorpióna na oblohu. Orión, ktorý sa na oblohu dostal tiež, sa však doteraz Škorpióna bojí. Z tohoto dôvodu umiestnili bohovia tieto dve súhvezdia na protiľahlé miesta oblohy, aby sa nikdy nemohli stretnúť. Preto Škorpión vychádza práve vtedy, keď Orión zapadá a naopak: Orión vychádza, keď Škorpión zapadá. Škorpión však nie je na oblohe príliš v bezpečí – uhýba pred Strelcom, ktorý napína svoj luk a mieri mu priamo na srdce.

Na oblohe ostáva Slnko v súhvezdí Škorpióna pomerne krátko, akoby sa ho bálo. Aj to vysvetľuje grécka báj. Kedysi dávno vraj Faetón, syn boha slnka Helia donútil svojho otca, aby ho na jeden deň nechal riadiť slnečný voz. Keď sa však slnečný voz dostal na oblohe k Škorpiónovi, kone sa ho zľakli. Neskúsený Faetón nedokázal záprah ovládnuť a tak splašené kone lietali na oblohe hore a dole. Obrovským žiarom, ktorý vychádzal zo slnečného vozu Zem horela alebo sa menila na púšť. Niektorým ľuďom vraj žiar spálil kožu a ich potomkovia s čiernou pleťou dodnes žijú na svete. Aby najvyšší boh Zeus zachránil svet pred úplnou skazou, zrazil bleskom Faetóna do rieky Eridanu, kde zahynul. Starí Babylončania považovali tmavé mraky vo východnej, čiže ľavej časti súhvezdia Škorpión za vchod do podsvetia, ktorý po stranách strážili samček a samička škorpióna, prelínajúci sa so Strelcom.

Motýlia hviezdokopa M6

[upraviť] Hviezdy

Najjasnejšia hviezda súhvezdia je α Antares. Táto veľmi jasná hviezda (15. najjasnejšia na oblohe) má výraznú červenú farbu. Z toho pochádza aj jej názov Anti – proti, Ares – Mars, čiže „proti Marsu“, s ktorým môže súperiť svojou jasnosťou a červenou farbou. V minulosti bol Antares jeden zo strážcov oblohy, alebo tzv, kráľovských hviezd. Zriedkavejšie sa pre túto hviezdu používa aj staroarabský názov Kalb al Akrab. Antares je jedna z najväčších hviezd viditeľných na oblohe voľným okom. Tento červený nadobor má priemer 600-krát väčší, než je priemer Slnka (iné zdroje udávajú aj 700-krát väčší priemer).

Beta Scorpii má meno Acrab („krab“), El Acrab alebo Graffias. Nachádza sa na oblohe vyššie než Antares a v kontraste s ním má modrobielu farbu. Je to ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda: Pri hlavnej hviezde s jasnosťou 2,9 mag. je v odstupe 13,7“ sprievodca s jasnosťou 5,1 magnitúd. Acrab môžeme rozlíšiť už s ďalekohľadom s 5 cm objektívom.

Hviezda zéta Dzuba („čelo“), Dscubba, Dschubba, arabsky Džahba je modrobiely podobor. Lambda Scorpii má meno Shaula a nachádza sa na chvoste Škorpióna. Zmeny v jej spektre ukazujú, že okolo nej obieha neviditeľný sprievodca s periódou 5,6 dňa. Ní Scorpii má meno Jabbah („čelo“) a sigma Scorpii Al Niyat. Hviezdy epsilon a v menšej miere aj éta majú voči Zemi veľký vlastný pohyb a v priebehu tisícročí zmenia tvar súhvezdia. Optická dvojhviezda, rozlíšiteľná aj voľným okom je zéta Scorpii.

Ďalšie dvojhviezdy ľahko rozlíšiteľné aj malým ďalekohľadom sú ní, sigma a mí Scorpii.

Najjasnejšie hviezdy:

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α Sco	Antares	0,96^m
λ Sco	Shaula	1,62^m
δ Sco	Dschubba	2,29^m
θ Sco	Sargas	1,86^m
β Sco	Acrab	2,56^m

[upraviť] Objekty

Škorpión leží v oblasti Mliečnej cesty veľmi bohatej na hviezdy. Podobne ako v Strelcovi, aj v Škorpiónovi sa nachádzajú časti Mliečnej cesty najbližšie ku galaktickému stredu. V dôsledku toho sa tu nachádza množstvo objektov na pozorovanie aj malým ďalekohľadom. Na západ od Antara leží guľová hviezdokopa M4 (NGC 6121), ktorú možno za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok vidieť aj voľným okom. Vďaka prítomnosti Mliečnej cesty v tomto súhvezdí nie je núdza o otvorené hviezdokopy. Nádherná je otvorená hviezdokopa M7 (NGC 6475), ktorá patrí medzi najjasnejšie a najnápadnejšie hviezdokopy na oblohe. Možno ju pomerne dobre vidieť aj voľným okom, a preto ju pozoroval grécky astronóm, matematik a geograf Ptolemaios (90 – 160 n. l.) už v roku 130 n. l.. Nesie po ňom meno ako Ptolemaiova hviezdokopa. Nad M7 sa nachádza ďalšia otvorená hviezdokopa, M6 (NGC 6405) Motýlia hviezdokopa zriedkavejšie nazývaná aj Krása neba.

Ďalšou hviezdokopou, tentoraz guľovou, je M80. Má jasnosť len 8 mag. a preto ďalekohľadom s priemerom objektívu okolo 6 cm vidíme iba jej náznak. Tesne na rozhraní s Hadonosom leží guľová hviezdokopa M62 vo vzdialenosti 26 000 svetelných rokov s celkovou jasnosťou asi 8 mag. V súhvezdí sa nachádza ešte niekoľko hviezdokôp, napr. NGC 6124. Táto pomerne jasná (5,8 mag.) otvorená hviezdokopa obsahuje asi 100 hviezd. Ďalšia jasná otvorená hviezdokopa je NGC 6242. Napokon je tu ešte jedna veľmi slabá planetárna hmlovina Chrobák (IC 6302).

Hviezdokopa M7

Škorpión ukrýva ešte celý rad svetlejších a tmavých hmlovín, hoci nie sú také nápadné ako Veľká hmlovina v Orióne, alebo hmlovina Trifid v súhvezdí Strelca. Nachádzajú sa hlavne v okolí hviezdy Antares (tam zasahuje ešte komplex Ró Ophiuchi) a v najjužnejšej časti v okolí hviezd zéta 1 a zéta 2 a lambda Scorpii. V roku 134 p. n. l. vzplanula v súhvezdí Škorpióna nová hviezda viditeľná i za denného svetla. Ďalšia supernova vzplanula v tomto súhvezdí v roku 393 n. l. Bola pozorovaná z Číny po dobu 8 mesiacov, ale dosiahla len 0. magnitúdu. V júni 1962 bol v Škorpiónovi objavený veľmi intenzívny röntgenový zdroj nazvaný Scorpius X-1. Objavený bol pomocou rakety Aerobee na White Sands v Novom Mexiku. Opticky bol neskôr identifikovaný s röntgenovou dvojhviezdou V 818 Scorpii jasnou 13 magnitúd. Vzdialenosť zdroja je asi 1 500 ly. Napriek svojej veľkej vzdialenosti a pomerne malej hmotnosti patrí k najjasnejším röntgenovým zdrojom na oblohe.

[upraviť] Poloha

Škorpión je veľké a jasné súhvezdie s výrazným obrazcom, ktorý škorpióna naozaj pripomína. Najjužnejšie časti súhvezdia ale bohužiaľ v strednej Európe nikdy nevystúpia nad obzor, rovnako ako najjužnejšie časti Strelca. Celé súhvezdie sa dá pozorovať až na juh od 40. stupňa severnej zemepisnej šírky. Jasnočervený Antares žiari v oblasti, ktorá je inak na jasné hviezdy chudobná. Vďaka tomu, že je obrazec Škorpióna taký výrazný, slúži na hľadanie menej výrazných súhvezdí v jeho okolí, napríklad Hadonosa. Pre jeho nízku deklináciu môžeme toto súhvezdie pozorovať len veľmi krátko. Antares heliakticky vychádza až v marci nadránom a zapadá už začiatkom septembra. O polnoci kulminuje niekedy na prelome mája a júna.

Astronómia | Súhvezdia Zvieratníka | Astrológia uprav