Súčasná filozofia
Z Wikipédie
Súčasná filozofia je posledná etapa vo vývine filozofie, ktorá nadviazala na novovekú filozofiu; filozofia od druhej polovice 19. storočia respektíve 2. tretiny 19. storočia dodnes.
Za súčasných musíme považovať všetkých tých mysliteľov, ktorých ideový profil sa formuje riešením dodnes živých sociálno-historických problémov.
Súčasná filozofia zahrnuje filozofiu 19. stor. (od 2. tretiny 19. storočia) a filozofiu 20. storočia.
Podľa Arna Anzenbachera: "Keď hovoríme o súčasnej filozofii, máme spravidla na mysli filozofiu 20. storočia. Toto vymedzenie nie je náhodné. Okolo roku 1900 došlo v západnom filozofovaní k určitému obratu. Vznikli nové tendencie a stali sa určujúcimi pre budúcnosť. Pre súčasnú filozofiu sú typické predovšetkým tri veľké skupiny filozofických pozícií:
Pozície orientované fenomenologicky: Sem patrí predovšetkým klasická fenomenológia, existencializmus a hermeneutická filozofia."
[upraviť] Filozofia 19. storočia (okrem 1. tretiny )
Filozofia 2. tretiny 19. storočia je etapa zahrnujúca vznik poklasickej filozofie. Podľa Novosáda je toto obdobie obdobím.. ideového chaosu bola druhá tretina 19. storočia. Rozpadali sa ideové štruktúry klasickej novovekej filozofie a na ich troskách vznikali ideové koncepcie poklasickej buržoáznej filozofie; v tomto období sa zároveň utvára aj marxizmus ako radikálna kritika buržoáznej spoločnosti a jej ideí.
Filozofia 3. tretiny 19. storočia akoby v skratke opakuje všetky spory, ktorými filozofia prešla od 17. stor. Vyostrujú sa všetky antinómie, ktoré formulovala a pokúšala sa riešiť klasická filozofia. Podľa Novosáda v poslednej tretine 19. storočia sa poklasická buržoázna filozofia stabilizuje, jej myšlienkove pole sa artikuluje sporom medzi rôznymi modifikáciami pozitivizmu, novokantovstva a filozofie života. Bol to práve spor týchto troch hlavných filozofických prúdov, ktorý tvoril základnú štruktúru prvej ideovej formácie poklasickej buržoáznej filozofie.
[upraviť] Filozofia 20. storočia
Filozofia 20. storočia a 19. storočia súvisia radom spojovacích článkov, ako je povedomie, že skončilo metafyzické obdobie filozofie.
Filozofia 20. storočia je etapa súčasnej filozofie, pre ktorú je príznačná existencia predovšetkým troch veľkých skupín filozofických pozícií: pozície orientované fenomenologicky, pozitivisticky a marxisticky.
Hlavnými kontinentami, na ktorých sa v 20. storočí rozvíjajú filozofické idey, smery a hnutia, sú Európa a USA.
Metodologicky by sa dali vo filozofii 20. storočia vyčleniť nasledovné prúdy: Filozofie postupujúce:
- špekulatívne,
- transcendentalisticky,
- fenomenologicky a/alebo hermeneuticky,
- jazykovoanalyticky a/alebo rekonštrukcionisticky
- dialekticky.
Po medzivojnovej etape vonkajšieho dopĺňania sa týchto metód, dochádza postupne po 2. svetovej vojne k prelínaniu sa (zrastaniu, synkréze) alebo striedaniu sa týchto metód v rámci jednej filozofie alebo filozofickej školy.
Charakteristickou črtou filozofie 20. storočia je ne-systematickosť.
Podľa Blumenberga bola táto filozofia podnietená objavom faktu, že žijeme vo viac než jednom svete.
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
