Richard Réti
Z Wikipédie
Richard Réti (* 28. máj 1889, Pezinok – † 6. jún 1929, Praha) bol slávny rakúsko-uhorský šachový majster, neskôr po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie česko-slovenský šachový veľmajster s nemeckým materinským jazykom.
[upraviť] Život
Jeho otec bol židovský lekár. Mal francúzsku vychovávateľku. V školskom veku v roku 1904 sa presťahoval s matkou do Viedne, absolvoval gymnázium a študoval matematiku, avšak rýchlo ho začal fascinovať šach. V slávnej viedenskej kaviarni Café Central zabudol svoju seminárnu prácu a potom čo sa úplne stratila, vzdal štúdium a stal sa profesionálnym hráčom šachu.
Savielly Tartakower o tomto čase:
Réti študoval matematiku, ale nebol suchým matematikom, hrá za Viedeň, ale nie je Viedenčan, je rodený Uhor, nevie po maďarsky, rozpráva rýchlo, a pritom koná rozvážne, a ešte sa stane najlepším šachistom na svete, ale nedosiahne korunu majstra sveta. On je bádateľský umelec, ktorý sa nezaoberá príčinou záležitostí, ale podstatou…
Na konci prvej svetovej vojny sa presťahoval do Prahy. Medzi rokmi 1918 und 1924 dosahuje veľké turnajové úspechy a patrí do absolútnej svetovej špičky. V roku 1924 je prvý po desiatych rokoch, komu sa podarí poraziť veľkého, „neporaziteľného“ Capablancu v turnajovej partii.
Réti sa stal radikálným „novátorom“ šachového otvorenia a spolu s Aaronom Nimzowitschom a Gyulom Breyerom bol jedným z vedúcich predstaviteľov „hypermodernej šachovej školy“. Po ňom pomenované Rétiho otvorenie (1.Jf3 d5 2.c4) je typickým výdobytkom tej epochy.
V roku 1925 dosiahol svetový rekord v simultánke naslepo, keď z partií na 29 šachovniciach 21 vyhral 6 zremizoval a 2 prehral.
Aj ako autor šachovej literatúry dokázal veľa, jeho knihy Die neuen Ideen im Schachspiel Nové myšlienky v šachovej hre z roku 1922 a Die Meister des Schachbretts Majstri na šachovnici z roku 1930 sú klasickými dielami šachovej literatúry.
Vo veku len 40 rokov umrel v Prahe na šarlach. Pochovaný je vo Viedni.
[upraviť] Šachové štúdie
Svoju genialitu dokázal aj vo vyše 50 šachových štúdiách. Najznámejšia z nich, v ktorej súperi majú len po jednom pešiakovi, bola uverejnená 4. decembra 1921 v Ostrauer Morgenzeitung. Myšlienka štúdie je negáciou známeho aforizmu od Senecu: Kto súčasne beží za dvoma zajacmi, často nechytí ani jedného..
|
Biely na ťahu remizuje
Na prvý pohľad sa zdá, že výzvu nemožno splniť, pretože biely kráľ nemôže dohnať čierneho pešiaka a čierny kráľ ľahko chytí bieleho pešiaka. Biely kráľ musí preto sledovať odrazu dva ciele:
- podporovať vlastného pešiaka
- chytiť súperovho pešiaka.
Keď sa čierny kráľ priblíži k bielemu pešiakovi (Kb6), biely kráľ získa čas na vstup do štvorca čierneho pešiaka a tým ho chytí. Ak čierny ťahá len svojím pešiakom, tak biely kráľ pomôže svojmu pešiakovi a obe strany postavia prakticky v rovnakom čase dámu.
Riešenie:
- 1.Kh8-g7!! h5-h4
Alebo 1... Kb6 2.Kf6 h4 3.Ke5 h3 4.Kd6 h2 5.c7 =
- 2.Kg7-f6 h4-h3
Ak teraz 3.Ke5? tak 3... h2 čierny vyhrá
- 3.Kf6-e6 alebo 3.Kf6-e7
remíza.
[upraviť] Literatúra
- Harry Golombek: Richard Rétis beste Partien. Überarbeitete Neuauflage von John Nunn. Beyer-Verlag, Hollfeld 2002. ISBN 3-88805-268-8
- Jan Kalendovský: RICHARD RÉTI - šachový myslitel, Olympia, Praha, 1989
