Ramsarská lokalita
Z Wikipédie
Ramsarská lokalita je územie spĺňajúce kritéria stanovené v texte konvencie o ochrane biotopov, ktorá bola prijatá 2. februára 1971 v iránskom meste Ramsar ležiacom na brehu Kaspického mora.
Obsah |
[upraviť] História
Rastúce obavy z rýchlosti, s akou boli „kultivované“ alebo inak zničené rozsiahle plochy močarín a mokradí v Európe, ktorých výsledkom bol pokles počtu vodného vtáctva vyvolali v roku 1962 konferenciu v rámci Projektu MAR (programu založeného v r. 1960), ktorú organizovali Medzinárodné byro pre výskum vodného vtáctva (IWRB, teraz súčasť Wetlands International), IUCN a Medzinárodná rada pre ochranu vtákov (ICBP, teraz BirdLife International). Na nej zaznela prvá výzva na medzinárodnú konvenciu o mokradiach. Pôvodne sa konvencia špecificky zameriavala na ochranu vodného vtáctva tvorbou siete refúgií. V priebehu nasledujúcich ôsmich rokov sa text konvencie rozpracoval na viacerých medzinárodných a odborných rokovaniach, ktoré sa konali najmä pod záštitou IWRB. Pri rozpracovaní textu postupne prevažovala ochrana biotopov nad ochranou druhov. Napokon v meste Ramsar na pobreží Kaspického mora v Iráne text konvencie odsúhlasili a prijali 2. februára 1971. Tento deň, 2. február, je od roku 1996 Svetovým dňom mokradí.
Konvencia nadobudla platnosť v decembri 1975, keď siedma krajina doručila dokumenty o pristúpení (alebo ratifikácii) do organizácie UNESCO (depozitár konvencie). Konvencia má v súčasnosti zmluvné strany vo všetkých oblastiach sveta. Od svojho prijatia bola konvencia upravovaná v dvoch prípadoch: protokolom (nový dohovor, ktorý upravuje pôvodný) v decembri 1982 a radom doplnkov v roku 1987, známych ako Dodatky z Reginy.
[upraviť] Parížsky protokol
Parížsky protokol upravujúci Ramsarskú konvenciu schválila Mimoriadna konferencia zmluvných strán, ktorá sa konala na ústredí UNESCO v Paríži v decembri 1982. Protokol potvrdzuje, že všetky jazykové verzie konvencie (anglická, nemecká, francúzska, ruská, španielska a arabská) sú rovnocenné a ustanovuje proces pre úpravy konvencie, prevažne jej nedostatkov. Účinnosť nadobudol v roku 1986.
[upraviť] Dodatky z Reginy
Na mimoriadnej konferencii zmluvných strán, ktorá sa konala v Regine v Kanade v roku 1987, bol prijatý rad dodatkov. Tieto neovplyvňujú základné princípy konvencie, ale súvislosti jej fungovania: ustanovenie Stáleho výboru, právomoci konferencie, stály sekretariát (Byro) a rozpočet. Tieto dodatky nadobudli účinnosť 1. mája 1994.
[upraviť] Slovensko
Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou Ramsarskej konvencie ako súčasť bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 2. júla 1990 a od svojho osamostatnenia 1. januára 1993 plní úlohy samostatného členského štátu.
Pri svojom pristúpení ku konvencii prihlásila ČSFR do ramsarského zoznamu štyri lokality zo Slovenska (Parížske močiare, Senné, Šúr a Číčovské mŕtve rameno). V máji 1993 Slovenská republika prihlásila ďalšie tri rozsiahlejšie mokrade (Latorica, Dunajské luhy, Niva Moravy). V roku 1998 pri príležitosti Svetového dňa mokradí to bolo ďalších päť dlhodobejšie pripravovaných lokalít (Poiplie, Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Mokrade Oravskej kotliny, Rieka Orava a jej prítoky). Zároveň sa rozšírila ramsarská lokalita Dunajské luhy na územie novovyhlásenej chránenej krajinnej oblasti, do ktorej bola zahrnutá aj ramsarská lokalita Číčovské mŕtve rameno. Celkový počet ramsarských lokalít na Slovensku tak v septembri 1999 dosiahol 11.
Pripravené sú návrhy na prihlásenie ďalších dvoch mokradí - Domica-Baradla (cezhraničné krasové a podzemné hydrologické systémy Slovenského krasu a Aggteleku) a Alúvium Tisy ako súčasť multilaterálnej medzinárodnej ramsarskej lokality na hornom toku rieky Tisa (Rumunsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko).
Text Dohovoru o mokradiach bol publikovaný v Zbierke zákonov z roku 1990 pod č. 396/1990, v čiastke 67 (príloha 1).
[upraviť] Zoznam lokalít na Slovensku
- Senné rybníky
- Parížske močiare
- Šúr
- Dunajské luhy spolu Číčovským mŕtvym ramenom v rámci chránenej krajinnej oblasti
- Latorica
- Niva Moravy
- Alúvium Rudavy
- Mokrade Turca
- Poiplie
- Mokrade Oravskej kotliny
- Rieka Orava a jej prítoky
- Domica
- Tisa
- Jaskyne Demänovskej doliny
