Pieniny
Z Wikipédie
Pieniny sú krajinný celok geomorfologickej oblasti Východné Beskydy, geologicky sú samostatným celkom a jediným samostaným pohorím, ktoré je tvorené bradlovým pásmom.
Obsah |
[upraviť] Opis
Územie sa nachádza v severnej časti Spiša, nazývaného tiež Zamagurie. Na území žili v minulosti prevažne Slováci, Gorali, Rusíni, Poliaci no i Židia, Nemci a Rómovia.
Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma. Na našom území sa nachádzajú len nižšie vrcholky, napríklad Holica (828 m n.m.), Najdominantnejšie a najkrajšie vrchy sa nachádzajú na poľskej strane: Sokolica (747 m n.m.) a Tri Koruny (poľsky: Trzy korony (982 m n.m.)). Vrchol Troch Korún sa skladá z piatich častí:
- Okrąglica (982 m n.m.)
- Płaska Skała (950 m n.m.)
- Nad Ogródki (940 m n.m.)
- Pańska Skała (Bryłowa) (920 m n.m.)
- Niżnia Okrąglica (Ganek, Siodło)
[upraviť] Geologická stavba
Vo vápencových častiach v Haligovských skalách sa vytvorili formy krasového reliéfu vo verejne neprístupných jaskyniach – Aksamitka, Zbojnícka jaskyňa, Jazvečia jaskyňa, Kozia jaskyňa a Medvedie diery.
[upraviť] Chránené územia v Pieninách
Na časti územia Pienin sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri Koruny, Sokolicu a končí bralom Bystrík, na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park začína Hôrkou a Uhliskami nad Červený Kláštorom a pokračuje Kláštornou horou, Plašnou s Haligovskými skalami, Holicou a Malými Pieninami na východ ku kóte Vrchličky na ktorej územie národného parku končí.
V minulosti boli na území národného parku maloplošne chránené územia ale od roku 2004 ich nahradila zonácia národného parku a v súčasnosti má Pieninský národný park štyri zóny. Zónu A s piatym stupňom ochrany, zónu B so štvrým stupňom ochrany, zónu C s tretím stupňom ochrany a zónu D, ktorú tvoria intravilány a rozvojové územia obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica, s druhým stupňom ochrany.
[upraviť] Flóra
Pôvodnými lesmi boli prevažne bukové, jedľové a kvetnaté lesy, v dolinách Dunajca sa však zachovali podhorské lužné lesy.
[upraviť] Fauna
Zo živočíchov tu môžeme nájsť rysa ostrovida (Lynx lynx) či jastraba veľkého (Accipiter gentilis), v riekach dokonca raka riečneho (Astacus astacus)
[upraviť] Turistika
Pieniny sa delia na tri časti:
- Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar (879 m n.m.))
- Centrálne Pieniny (volané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunky, Holica a Sokolica).
- Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké Skalky (1050 m n.m.), najvyšší vrch Pienin.
Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri korunky a Sokolica na poľskej strane a prekrásny Prielom Dunajca (národná prírodná rezervácia vyhlásená r. 1967 (pôvodne r. 1932), 360 ha) na slovenskej strane. Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin, s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Turisticky atraktívnym je i splav Dunajca na pltiach s originálnou goralskou muzikou.
Pri návšteve Pienin netreba rovnako vynechať návštevu hradu v Niedziči, ktorý sa v súčasnosti týči nad priehradou. Kedysi však jej dnom pretekala rieka Dunajec, ktorá v tejto časti tvorila hranicu medzi Uhorskom a Poľskom. Oproti hradu Niedziča sa nachádza zrúcanina hradu v Czorsztyn-e. Tieto hrady boli hraničnými pevnosťami.
Pieninský národný park [(PIENAP)] na Slovensku bol vyhlásený v roku 1967 na ploche 2125 ha, v roku 1997 rozšírený na 3750 ha. V Poľsku bol vyhlásený Pieniński Park Narodowy (PPN) 23. mája 1932 na ploche 760 ha, v roku 1955 rozšírený na 2231 ha.
Sídlo Správy Pienap-u je v Červenom Kláštore. Sídlo Správa PPN je v Krościenku nad Dunajcem.
Turisti sa môže ubytovať buď v penziónoch v Červenom Kláštore, Majeroch či v poľských obciach alebo v dvoch hoteloch v jedinom meste Zamaguria, v Spišskej Starej Vsi.
