Pavel Vilikovský
Z Wikipédie
| Pavel Vilikovský | |
|---|---|
| slovenský spisovateľ, prekladateľ a publicista
|
|
| Narodenie | 27. jún 1941 Palúdzka, Slovensko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Pavel Vilikovský (* 27. jún 1941, Palúdzka, teraz súčasť Liptovského Mikuláša) je slovenský prozaik, prekladateľ a publicista.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Narodil sa v rodine literárneho historika a vzdelanie získaval v Bratislave. V roku 1958 nastúpil na FAMU v Prahe, no v rokoch 1960 - 1965 študoval v Bratislave na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor slovenčina - angličtina. V rokoch 1964 - 1970 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1970 - 1976 bol redaktorom vydavateľstva Tatran, v rokoch 1976 - 1996 pracoval ako redaktor a šéfredaktor časopisu Romboid, v súčasnosti je redaktorom slovenskej redakcie časopisu Reader‘s Digest. V súčasnosti sa venuje prekladateľskej činnosti. Žije v Bratislave. Je bratom významného anglistu, prekladateľa, teoretika prekladu, pedagóga a diplomata Doc. PhDr. Jána Vilikovského
[upraviť] Tvorba
Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom.
Prvé prozaické diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba. Vo svojich dielach zobrazoval životné pocity, túžby a postoje mladých ľudí povojnovej generácie, ich snahu nájsť zdroj ľudského šťastia v opravdivosti citu, ktorý získavajú vďaka konfrontácii s najvšednejšími vecami sveta. Snaží sa tiež pochopiť význam ľudského konania, poľudšťuje osobnosti literárnej a národnej tradície, ktoré zbavuje mýtických nánosov.
Viac než príbeh ho zaujíma samotné rozprávanie príbehu. Používa presné výrazy na vyjadrenie myšlienok, pocitov a dejov, pričom táto presnosť má byť nositeľom významu. No zároveň pochybuje o tom, či je slovo schopné byť nositeľom významu, dokonca pochybuje i o samotnej existencii významu ľudského konania.
Kompozičná aj námetová originálnosť, nevšednosť epických situácií a prelínanie sa úvahových i dejových prvkov s využívaním iných textov zaraďujú tohto autora k predstaviteľom slovenskej postmodernej literatúry.
V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venuje najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová , Kurt Vonnegut a i.); príležitostne však prekladá i eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne. V priebehu 70. rokov sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny.
[upraviť] Ocenenia
- Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ 1996 za knihu Krutý strojvodca
- Cena Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu za rok 1996 (Krutý strojvodca)
- Cena Dominika Tatarku za rok 1996 za knihu Krutý strojvodca
- Stredoeurópska cena (Vilenica 1999)
[upraviť] Dielo
- 1965 - Citová výchova v marci, zbierka poviedok
- 1983 - Prvá veta spánku, novela s detektívnou zápletkou
- 1989 - Eskalácia citu, kniha poviedok
- 1989 - Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, novela
- 1989 - Večne je zelený… , burleskná novela
- 1991 - Slovenský Casanova (spoluautor Lajos Grendel)
- 1992 - Peší príbeh, novela
- 1996 - Krutý strojvodca, zbierka poviedok
- 1998 - Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov, spoločenská publicistika (spoluautor Tomáš Janovic)
- 2001 - Posledný kôň Pompejí
- 2004 - Vyznania naivného milovníka
- 2005 - Čarovný papagáj a iné gýče, nominovaná do finále Anasoft litera
- 2006 - Silberputzen. Leštenie starého striebra
