Odlievanie do pevnej formy
Z Wikipédie
Odlievanie do pevnej formy je zlievarenská metóda, kedy sa dá forma použiť viac krát.
Obsah |
[upraviť] Význam
Najstarší známy typ odlievacich foriem. Nevýhoda je že kôli opotrebeniu a iným vplyvom (zrnitosť atď.) sú odliatky dosť nepresné, nie ako frézované obrobky. Ale frézovanie zase dlho trvá a je preto aj drahé ale keď obrobok odlejeme, tak potom ho môžeme dofrézovať, čo už je oveľa lacenjšie, lebo odfrézovať stačí už len málo.
Nevýhodou je aj pomerne malá flexibilita - častejšie sa používa polostratená forma.
[upraviť] Výroba
[upraviť] Zásady
- Dôležitá pri forme je konicita t.j. aby odliatok z formy vypadol.
- Forma musí byť pred vyliatim vyhriata (trošku viac ako tavenina).
- Forma musí brať do úvahy zbehnutie obrobku. To sa dnes navrhuje počítačom (MoldPad), alebo je CNC špeciálne preciachovaná alebo pri ručnej výrobe sa používajú preciachované meradlá (kde milimeter je väčší).
[upraviť] Postupy
- Na plastové formy:
Väčšinou sa najprv vyrobí korpus. Ten je z obyčajnej automatovej ocele a má len hrubý tvar. Do neho sa vsadí asi 5 mm hrubý plech z cementačnej ocele (napr. STN19520) a ten sa dopracuje do presného tvaru. Aj sa pravidelne vymieňa inak sú výlisky otrepané na ryske.
Koncové opracovanie býva väčšinou vyiskrovanie alebo sem tam frézovanie, ale vyiskrovanie viac, lebo cementačná oceľ býva veľmi tvrdá. Vyiskrovanie sa robí s napr. volframovou ihlou, plazmou alebo s laserom.
- Na železové formy:
Používa sa buď grafit alebo keramika. Keramika sa lacnejšie tvaruje (pred finalizáciou samozrejme) ale grafit je možné recyklovať (rozomlieť a znovu zlisovať do kvádra).
Tvarovanie sa dá robiť tenkou, mierne kónickou stopkovou frézkou. Tá je mierne kónicka a preto je konicita vždy a nedá sa inak (hoci niektoré vysoko precízne stroje v Nemecku to dokážu môžu aj bez konicity a aby sa tomu zabránilo je treba drahý softvér a ten je treba stále upgradovať).
Nevýhodou konicity je, že znižuje presnosť, hlave na ryske.
[upraviť] Typy foriem
[upraviť] Otvorené
Železo sa naleje zhora, spodok sa rozleje podla formy a vrch ostane na vzduchu rovný. Po preklopení odliatok pekne vypadne. Najlacnejší typ formy. Nevýhoda je, že sa dajú odlievať len jednoduché tvary (podstavce, závažia atď.).
[upraviť] Uzavreté
[upraviť] Dvojkadlubové
Dajú sa rozpojiť na dve časti. Sú pomerne lacné. Nevýhoda je, že na ryske je kvôli konicite najväčšia nepresnosť. Ryska sa aj najviac opotrebováva (pri nepresnom upínaní), preto býva niekedy extra spevnená a vymeniteľná. Ale dnes v dobe CNC sa radšej vyfrézuje nová forma.
[upraviť] Viackadlubové
Keď treba väčšiu presnosť alebo komplikovanejšie tvary. Väčšinou sa navrhujú počítačmi. Napríklad zadá sa tvar a presnosť, a počítač vypočíta počet kadlubov a ich tvary pre CNC.
Sú dosť drahé a aj upínanie sa mení podľa počtu kadlubov a tvaru rysky. Len na najfajnovejšie odliatky. Sú citlivejšie na opotrebovanie ako dvojky preto sa používajú len zriedkavo.
Lacnejšie je vždy rozložiť výrobok na viac dvojkadlubových dielcov a tie potom zmontovať.
Alebo, použiť normálnu dvojkadlubovú a na ryske bokovice. Ale ani to nie je najlacnejšie riešenie.
Väčšinou je lacnejšie ako toto použiť metódu stratenej formy. Tá je presnejšia a lacnejšia.
[upraviť] Vyklápanie
Obrobok sa nedá len tak nechať z formy vychladnúť. Väčšinou sa pred vyklopením ešte robí popúšťanie, hlavne pri kompikovanejších tvaroch, inak by popukali (najmä pri väčšom osahu síry), alebo by vznikli vnútorné zvyškové napätia = rýchlejšia únava materiálu. To sa robí najľahšie tak, že sa formy vyberú z pece, nejaký presný čas sa nechajú chladnúť, potom krátko naspeť do pece a zase von atď. To ale len pri malých prevádzkach (pri veľkých by unikalo veľa tepla). Pri veľkých sa napr. nechá voz s odliatkami prehnať cez popúšťaciu pec. Niekedy ale stačí nechať formy v peci cez noc pomaly vychladnúť.
Až keď sú odliatky popustené, prípadne aj zušľachtené, tak sa odliatky vyklopia.
