Nukleová kyselina

Z Wikipédie

Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.

V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.

Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku 1869.

[upraviť] Štruktúra

• kyslá zložka - kyselina trihydrogénfosforečná, resp. jej fosfátový zvyšok (PO₄³⁻)
  • monosacharid - deoxyribóza alebo ribóza
• Zásaditá zložka - nukleotidy
  • puríny: najčastejšie adenín a guanín, ale aj hypoxantín a xantín
  • pyrimidíny: najčastejšie cytozín, uracil, tymín, ale aj metylcytozín

[upraviť] Delenie

Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme:

• kyselinu ribonukleovú(RNA alebo RNK)
• kyselinu deoxyribonukleovú (DNA alebo DNK)

podla štruktúr

• primárna štruktúra určuje ju presný sled jednotlivých nukleotidov.
• sekundárna štruktúra má tvar dvojitej pravotočivej závitnice ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce.
• terciárna je vtedy keď dvojitá závitnica je stočená do superhelixu.

[upraviť] Výskyt

V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade prokaryotických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V eukaryotických bunkách sa DNA nachádza:

• najmä v jadre bunky
• menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra eukaryotických buniek - v mitochondriách a u rastlín aj v chloroplastoch
• v kapside vírusu