Mein Kampf
Z Wikipédie
Mein Kampf (v preklade: Môj boj) je kniha napísaná Adolfom Hitlerom, kombinujúca časti autobiografické s výkladom Hitlerovej politickej ideológie národného socializmu.
Hitler knihu napísal vo väzení, v ktorom pôvodne mal stráviť 5 rokov v dôsledku účasti na Ludendorffovom pokuse o puč v Mníchove v roku 1923. Po odsúdení a zatknutí roku 1924 napísal Mein Kampf, ktorý sa pôvodne mal volať Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti. Kniha zhŕňa Hitlerove radikálne šovinistické, antisemitské a rasové tézy a propaguje militarizmus. Už po pár mesiacoch Hitlera nakoniec prepustili. Dielo sa skladá z dvoch zväzkov: Účtovanie a Národnosocialistické hnutie. Účtovanie je viacmenej autobiografické zhrnutie Hitlerovho života a jeho politických myšlienok, kým Národnosocialistické hnutie je.
Obsah |
[upraviť] I. zväzok: Účtovanie
[upraviť] V rodnom dome
V prvej kapitole opisuje svoje rodisko Braunau am Inn, ktoré leží na pohraničí Nemecka a Rakúska. Jeho otec bol účtovník a matka „domased“, čiže žena pre domácnosť. Otec chcel mať z neho úradníka a prinútil ho študovať na reálke. On však chcel byť akademický maliar. Po smrti rodičov odchádza do Viedne za svojím snom.
[upraviť] Roky učenia a strádania vo Viedni
V druhej kapitole opisuje jeho odmietnutie na akadémii, po ktorom začína pracovať na stavbe aby prežil. Ale podľa niektorých historikov bol dobre zabezpečený a tak mohol veľa času venovať štúdiu. Rozoberá zlú hospodársko-sociálnu situáciu v Rakúsku a jej dopad na robotníkov. Z tohoto všetkého viní Žida a zároveň ho odmieta vo verejných funkciách.
[upraviť] Všeobecné úvahy z mojej Viedenskej doby
V tretej kapitole opisuje ako sa mu znechutil rakúsky parlament po jeho návšteve. Naráža na dve strany, ktoré považoval za spôsobilé vládnuť. Avšak ani jedna neuspela.
- "Všenemecké hnutie" viedol Georg von Schonerer. Hnutie malo správny principiálny názor - nacionalistické, antisemitizmus podložený na rasovom základe - ale zvolili si zlú cestu - nebolo socialistické, nezískavalo masy ľudu a bojovalo proti cirkvi.
- "Kresťansko sociálne hnutie" viedol Dr. Karl Lueger. Hnutie malo nejasnú predstavu o cieli - antisemitizmus na náboženskom základe - ale si dobre zvolilo cestu k úspechu - sociálne, získalo si masy ľudu. Georg von Schonerer nevytvoril Nemecko-Rakúsky štát a Karl Lueger nezachránil Rakúsko pred pádom.
[upraviť] Mníchov
V štvrtej kapitole rozoberá dôvody odstúpenia Talianska od Trojspolku a spôsoby odstránenia hladu v Nemecku.
- obmedzenie pôrodnosti - nevyhovujúce kvôli premnoženiu slabých jedincov
- vnútorná kolonizácia - nevyhovujúce kvôli zničeniu úrodnosti pôdy
- hospodársko mierové dobývanie sveta - najhorší spôsob
- vonkajšia kolonizácia – jediný spôsob zabezpečenia potravy, zaberaním pôdy pre národ
[upraviť] Svetová vojna
V piatej kapitole opisuje okolnosti začiatku I. svetovej vojny a narukovanie do nemeckej armády. Dáva návod ako presadiť úplne nový svetonázor a zničiť starý.
[upraviť] Vojnová propaganda
V šiestej kapitole upozorňuje aká má byť správna propaganda (má byť humánna a má byť určená mase ľudu).
- nemecká tlač zobrazovala Američanov v karikatúrach – to malo za následok oslabenie nemeckej armády
- americká tlač zobrazovala Nemcov ako Barbarov a Húnov – čo Američanov pripravilo na bojové podmienky
[upraviť] Revolúcia
V siedmej kapitole opisuje svoje zranenie a návrat do vlasti. Za oslabenie armády viní účelnú nepriateľskú a škodlivú nemeckú propagandu. Kapituláciu Nemecka predchádzal muničný štrajk a revolúcia, ktoré mali za následok morálne rany v armáde
[upraviť] Začiatok mojej politickej činnosti
V ôsmej kapitole opisuje ako po vojne chodil na povinné prednášky Gottfrieda Federa a chce založiť vlastnú politickú stranu – Sociálno-revolučná strana. Poukazuje na vlastnosti, ktoré by mal mať správny politik. Zásadne odmietal burzový a pôžičkový kapitál, ináč povedané kapitalizmus.
[upraviť] Nemecká robotnícka strana
V deviatej kapitole opisuje vstup do už existujúcej strany aby si ju upravil podľa svojich myšlienok.
[upraviť] Príčiny zrútenia
V desiatej kapitole opisuje príčiny zrútenia povojnového Nemecka:
- politické
- kvôli nemeckým zradcom, hlavne Židom
- bezcieľnosť a polovičatosť politiky, zanedbanie námornej flotily
- hospodárske
- prechod národného hospodárstva na trhové a všade prítomný marxizmus
- eticko-morálne
- rozmáhajúca sa prostitúcia a pohlavné choroby
- úpadok kultúry vo veľkomestách
- útoky na cirkev a jej využívanie na politické účely
- hlavný dôvod rasové problémy
Vyzdvihuje tu tri zdravé inštitúcie:
- forma vlády (monarchia)
- armáda
- úradík
[upraviť] Národ a rasa
V jedenástej kapitole národy rozdelil na tri skupiny:
- zakladatelia kultúry - Árijec
- nositeľ kultúry - národy východnej Ázie
- ničiteľ kultúry - bastard, Žid
Potom tu veľmi zdĺhavo opísal vývoj osídľovania Židmi a ich skutočný cieľ, ktorý chceli dosiahnuť pomocou marxizmu, ovládnutia krížencov a nastolenie revolúcie. Spomína tu dôvody nadradenosti Árijcov a podriadenosti Židov.
- Árijec - pud sebazáchovy prekročil egoizmus, rodinu a dostal sa na úroveň štátu, dokáže obetovať vlastný život za existenciu spoločnosti, je idealista, tvorca kultúry, má vlastný štát
- Žid – pud sebazáchovy ostal na úrovni egoizmu a rodiny
