Materiálová tvrdosť
Z Wikipédie
Materiálová tvrdosť alebo aj tvrdosť je schopnosť pevného materiálu klásť odpor proti vnikaniu cudzieho telesa. Tvrdosť nie je fyzikálna veličina, pretože závisí od mnohých vlastností materiálu. Fyzikálne je hodnota tvrdosti bezrozmerné číslo, alebo pomer sily a plochy odtlačku (N.mm-2) - čo zodpovedá tlaku či napätiu. Aby nedošlo k zámene tvrdosti za pevnosť materiálu, udáva sa v bezrozmerných jednotkách závislých od meracej metódy.
Tvrdosť za zisťuje niektorou z 3 skupín skúšok:
- skúšky vtláčaním,
- skúšky vrypom,
- skúšky odrazom.
Obsah |
[upraviť] Meranie tvrdosti vtláčaním
Tvrdosť sa pri technických materiáloch určuje najmä nasledovnými metódami:
- podľa Brinella - označovaná HB
- podľa Vickersa - označovaná HV
- mikrotvrdosť podľa Vickersa - označovaná HVm
- podľa Rockwella - označovaná HR
Všetky metódy spočívajú v zatláčaní veľmi tuhého skúšobného telieska za definovaných podmienok do povrchu materiálu. Tvrdosť sa vyhodnotí z rozmerov odtlačku.
Príklad označovania tvrdosti: HB = 400 (tvrdosť 400 jednotiek Brinella)
[upraviť] Podľa Brinella
Pri tejto metóde sa zatlačuje oceľová kalená gulička do testovaného povrchu predpísanou silou a potom sa meria priemer vytlačenej jamky.
HB je určená vzťahom:
kde
F je zaťažovacia sila v N |
D priemer guličky |
d priemer vytlačenej jamky |
Touto metódou sa meria len tvrdosť do 450 HB. 451 a viac neexistujú. Väčšie tvrdosti sa merajú podla Vickersa
[upraviť] Podľa Vickersa
Pri tejto metóde sa vtlačuje diamantový ihlan s vrcholovým uhlom medzi protiľahlými stenami 136 ° do obrobku pod silou F nakolmo. Potom sa zmeria uhlopriečka otlačenej jamky.
HV je určená vzťahom:
kde
F je zaťažovacia sila v N |
d vtlačená uhlopriečka (priemer obidvoch) |
Meraný povrch musí byť rovný a hladký, alebo treba korekčné tabuľky.
[upraviť] Mikrotvrdosť podľa Vickersa
Pri tejto metóde sa tiež vtlačuje diamantový ihlan, ale s veľmi malým zaťažením 0,002 až 1 N. Vyhodnocovanie odtlačku sa robí špeciálnym optickým prístrojom - mikrotvrdomerom. Používa sa na meranie tvrdosti malých predmetov, napr. jednotlivých kryštálov kovu.
[upraviť] Podľa Rockwella
Pri tejto metóde sa vtlačuje diamantový kužeľ s rozponom 120 ° a zaoblením hrotu 0,2 mm (môže byť aj zakalená guľôčka). Potom sa meria hĺbka otlačku.
Vzorec HR:
HR = K - e
kde
K Základná hĺbka v Rockwellových jednotkách |
e Hĺbka otlačku v Rockwellových jednotkách |
[upraviť] Meranie tvrdosti vrypom
Tieto skúšky zisťujú vrypovú tvrdosť, používajú sa na zisťovanie tvrdosti spekaných karbidov, skla, porcelánu, kalených vrstviev alebo v mineralógii.
[upraviť] podľa Martensa
Skúška spočíva v pritláčaní kužeľovitého diamntového hrotu meniteľným tlakom na leštený povrch predmetu, ktorý sa pohybuje určitou rýchlosťou. Tvrdosť určuje zaťaženie hrotu (sila) potrebná na vytvorenie vrypu so šírkou 0,01 mm.
[upraviť] podľa Stocka
Je obdoba Martensovej skúšky, pričom zaťaženie je stále a mierou tvrdosti je šírka vrypu.
[upraviť] podľa Mohsa
Metóda sa používa na zisťovanie tvrdosti nerastov. Hodnota takto zistenej tvrdosti sa označuje symbolom HMo. Mohsova stupnica tvrdosti má 10 stupňov, každému zodpovedá jeden materíál.
Skúška spočíva vo vzájomnom poškrabávaní skúmanej látky materiálom z Mohsovej stupnice. Ak sa látky navzájom nepoškriabu, majú podľa tejto metódy rovnakú tvrdosť. Nevýhodou metódy je nízka presnosť, pretože výsledok nezávisí iba od vlastností materiálu, ale aj od rýchlosti a tvaru hrán.
[upraviť] Meranie tvrdosti odrazom
Táto metóda udáva odskokom závažia od skúšaného kovu spusteného zo stanovenej výšky. Na meranie sa používa špeciálny prístroj - Shoreho skleroskop. Hodnota takto zistenej tvrdosti sa označuje symbolom HSh a nazýva sa tvrdosť podľa Shoreho.