Mascon

Z Wikipédie

Mascon (z anglického mass concentration – koncentrácia hmoty) je anomálna oblasť v zemskej kôre spojená s podpovrchovou koncentráciou hmoty. Oblasť, ktorá by tak mala mať nevýrazný alebo dokonca záporný gravitačný signál (napr. impaktný kráter) je naopak miestom so silnou pozitívnou gravitačnou anomáliou. Dôvod vzniku masconu môže byť exogénny (dopad meteoritu) aj endogénny (vzostup napr. magmatického materiálu s vysokou hustotou).

[upraviť] Mesačné mascony

Významným javom sú mascony na Mesiaci, kde se nachádzajú vo veľkých impaktných panvách predovšetkým na privrátenej strane (Mare Imbrium, Mare Serenitatis, Mare Crisium, Mare Humorum, Mare Nectaris a daľšie menšie)^[1] – ich vznik sa vysvetľuje vzostupom plášťového materiálu v centre panvy krátko po impakte. K ich objavu došlo v roku 1968 Paulom Mullerom a Williamom Sjogrenom v americkej Jet Propulsion Laboratory (NASA) pri analýze odchýlok dráh automatických lunárnych sond.^[2] Vďaka tomuto objevu se neskôr podarilo spresniť navigáciu nad povrchom Mesiaca dostatečne pre nasledujúce pilotované výpravy programu Apollo, ktoré z bezpečnostných dôvodov vyžadovali veľkú presnosť pri pristávaní lunárneho modulu.

[upraviť] Mascony na iných telesách slnečnej sústavy

Aj keď nie sú tak výrazné ako mesačné, mascony sú pozorované aj na Marse. Tam sú spojené s menšími impaktmi (Isidis Planitia, Argyre Planitia), ako aj s komplikovanou štruktúrou severných nížin (napr. Utopia Planitia – zrejme erodovaná obria impaktná panva). Na Venuši žiadne mascony pozorované neboli (zrejme vďaka hustej atmosfére brániacej prienikom meteoritov) a pre Merkúr nemáme zatiaľ dostatok dát – z analýzy topografie sa ale zdá, že minimálne niektoré veľké impaktné panvy nevykazujú deformácie spojené s tvorbou masconov. Zaujímavý je aj fakt, že najväčšie impaktné štruktúry v slnečnej sústave (mesačná panva Južný pól-Aitken a marsovská panva Hellas) neobsahujú mascony; ich vznik teda nemožno jednoducho spájať s veľkými impaktmi a je dôsledkom zložitejších dejov pri ich vzniku.