Macedónia
Z Wikipédie
Macedónia je historické územie Grécka na Balkánskom polostrove. Od 7. stor. pred Kr. obývané národom neznámeho etnického pôvodu, pravdepodobne Achájcami, ktorý v 5. stor. pred Kr. prijal za svoj jazyk gréčtinu a vytvoril vlastné kráľovstvo - Makedónsku ríšu. Za čias rímskej provincie, v roku 146 bolo hlavným mestom Macedónie mesto Solún.
 Verginske slnko, symbol Macedónie |
 Staroveká Macedónia |
[upraviť] Pravek a mytológia
Územie starovekej Macedónie bolo osídlené už v období eneolitu. Podľa gréckych prameňov vstúpili Macedónci na túto zem spoločne s Dórmi niekedy okolo roku 1200 pred Kr.. Niektorí historici označujú Macedóncov za potomkov niekoľkých rôznych národov – Frýgov, Trákov a Ilýrov, no väčšina moderných vedcov sa prikláňa k názoru, že Macedóncov je potrebné považovať za jeden z mnohých gréckych kmeňov. Teória macedónskej príbuznosti s Grékmi nachádza oporu v gréckej mytológii. V sčítaní gréckych kmeňov a trójskych spojencov v Homérovej Iliade však nie sú vôbec spomínaní. Najstarší doklad o nich bol nájdený v Hésiodosovom Zozname žien, kde sa uvádza, že Deukaliónova dcéra Thyia porodila Diovi dvoch synov, Magnéta a Makedóna, ktorí sa usadili na území rozkladajúcom sa pod Olympom a na sever od neho. Deukaliónov syn Hellén sa považuje za praotca Grékov, takže niet pochýb o tom, že Macedónci sú príbuzní s Grékmi.
Prvý štátny útvar, ktorému vládli králi z dynastie Argeovcov, vytvorili Macedónci niekedy na prelome 8. a 7. storočia pred Kr. Prvým panovníkom bol Perdikas I. (aj keď sa uvádzajú aj mená skorších, pololegendárnych vládcov). Perdikas si vybudoval svoje sídlo Aigy neďaleko dnešného severogréckeho mesta Vergina.
Macedónia zostávala storočia na periférii gréckeho sveta. V horských oblastiach sa ľudia živili pastierstvom a pridržiavali sa v pomerne neskoršom období nomádskeho spôsobu života. Klasické vzdelanie mal iba úzky okruh vládnucich vrstiev. Z archaického obdobia sa takisto zachovalo iba veľmi málo písaných dokumentov, s výnimkou súkromných textov, kým v iných častiach Grécka znalosť písma predstavovala nástroj fungovania mestských štátov (poleis- čítaj polis)
Až koncomm 6. storočia pred Kr. sa spoločenské a ekonomické pomery zmenili v dôsledku vzniku stálych sídiel a intenzívneho rozvoja hospodárskych a kultúrnych stykov s Helénmi. Prispelo to k rozšíreniu používania písma, hlavne na diplomatické účely. Už pred začiatkom 4. storočia pred Kr. narastala helenizácia, podporovaná kráľmi, hoci mnohí významní Heléni pokladali Macedóncov za hrubý, neotesaný a barbarský národ. No práve Macedónia dala svetu najväčšieho filozofa, vedca a zakladateľa logiky, Aristotela.
Miestny jazyk (staroveká macedónčina) zrejme pochádzal zo skupiny severozápadných gréckych dialektov. Neskorší rozmach kultúry a vzdelania viedol pravdepodobne v druhej polovici 4. storočia pred Kr. k postupnému nahradeniu macedónskeho jazyka, takmer nepoužívaného v písomnom styku, klasikou atičtinou. V dôsledku toho sa staroveká macedónčina (s výnimkou osobných mien) niekedy na začiatku nášho letopočtu úplne vytratila.
[upraviť] Pozri aj
- Makedónia
- Macedónsko
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
