Maďarizácia

Z Wikipédie

Nestrannosť tohoto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si prosím prečítajte diskusiu.

Rozloženie národností v Rakúsko-Uhorsku v roku 1911

Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

Tento proces sa začal v čase (koncom 18. storočia), kedy počet maďarského obyvateľstva v Uhorsku podľa oficiálneho sčítania tvoril len 29%. Jedným z výsledkov maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie tohto podielu, až napokon v roku 1910 dosiahol 51% (stále len polovica obyvateľstva).

Úradným jazykom v Uhorsku bola z dôvodu jeho národnostenaj a jazykovej rozmanitosti odpradávna až do 60-tych rokov 19. rokov latinčina (1844-1848 prechodne maďarčina, 1848-60. roky prechodne nemčina). Až potom sa maďarčina (jazyk, ktorý získal jednotnú kodifikáciu až začiatkom 19. storočia) natrvalo stala aj úradným jazykom.

Do maďarizácie patrí napríklad rušenie nemaďarských škôl, zavedenie maďarčiny už do škôlok, rušenie spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. FEMKE), neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868, zákaz Matice slovenskej, Černovský "masaker", Apponyiho školské zákony z roku 1907 atď.

[upraviť] Lex Apponyi

Hoci už zákon 1879:XVIII. tc. ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na základných školách, ešte v roku 1905 z 3.343 nemaďarských základných ľudových (prevažne cirkevných) v 1.340-tich sa maďarský jazyk nevyučoval vôbec, alebo so zanedbateľnými výsledkami.

Zo sčítania ľudu v roku 1900 vyplynulo, že z obyvateľov nemaďarskej národnosti 83,2 percent po maďarsky nielen nehovorí, ale ani nerozumie.

V tejto situácii vznikli v roku 1907 a 1908 Apponyiho školské zákony, zjednodušene nazývané „Lex Apponyi“. Prvým z nich bol zákon 1907:XXVI. tc., ďalším 1907:XXVII. tc., oba prijaté 2.6..1907. Druhý menovaný obsahoval v paragrafoch 17., 18. a 19. ustanovenia, ktoré mohli byť azda v rozpore so zákonom o všeobecných ľudových školách 1868:XXXVIII. tc. a zákonom o rovnoprávnosti národností 1868:XLIV. tv.

V paragrafe 17. sa ukladá povinnosť školy vychovávať v duchu lásky k vlasti a uhorského národa, vyvesenie uhorského štátneho znaku na školách a v triedach, uvedenie názvu školy v úradnom jazyku atď.

Paragraf 18. zákona 1868:XKIV. hovorí o vyučovacom jazyku. Vyučovacím jazykom môže byť buď úradný jazyk, alebo materinčina žiakov. Ak v zmiešaných triedach dosiahne počet maďarských žiakov 20, alebo ich podiel 20 percent, potom pre tieto deti je škola povinná zabezpečiť vyučovanie v maďarčine. Ak ich počet dosiahne polovicu, potom je používanie maďarčiny povinné, pričom zriaďovatelia školy môžu zabezpečiť pre deti nemaďarskej národnosti vzdelávanie v materinskom jazyku. V existujúcich školách s maďarským vyučovacím jazykom je tento stav nemeniteľný. Vyučovacím jazykom opakovacích tried základných škôl je jazyk maďarský.

V paragrafe 19. sa ukladá vyučovanie úradného jazyka v rozsahu, ktorý do ukončenia 4. ročníka zabezpečí znalosť úradného jazyka slovom i písmom." a hazáért magyarországért tették"