Matica slovenská

Z Wikipédie

Matica slovenská je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Je konzervačnou i depozitnou knižnicou, prednostne uchováva slovenské dokumenty a dokumenty týkajúce sa Slovenska. Spravuje a ochraňuje historický knižný fond, je národným pracoviskom pre oblasť reštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižných dokumentov, spravuje súborný katalóg monografii knižníc a koordinuje jeho tvorbu. Momentálne sídli v centre Martina, v pôvodne druhej budove MS.

Svojou činnosťou sa v začiatkoch svojej existencie zaslúžila o rozšírenie slovenského jazyka.

Obsah 1 Dejiny 2 Sídla Matice slovenskej 2.1 1. budova 2.2 2. budova 2.3 3. budova 3 Predsedovia Matice slovenskej 4 Iné projekty 5 Externé odkazy

[upraviť] Dejiny

Založená bola roku 1863 v Martine a stala sa celonárodnou inštitúciou. Prvé slávnostné zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1863 v Martine. Prvým predsedom bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelický superintendent Karol Kuzmány.

6. apríla 1875 bola činnosť Matice zastavená a nariadením ministra vnútra Kolomana Tiszu z 12. novembra 1875 bola Matica slovenská rozpustená a jej majetok zhabaný. Koloman Tisza v rozhodnutí, ktoré uverejnili aj Národné noviny č. 143 z roku 1875 dôvodí, že činnosť Matice nezodpovedala stanovám a že jej činnosť po dlhé roky jej trvania bola protivlastenecká a protištátna. Svoju činnosť Matica obnovila 1. januára 1919 po vzniku Česko-Slovenska na základe rozhodnutia Dr. Vavra Šrobára, ministra pre správu Slovenska. Od roku 1990 je predsedom Matice slovenskej Jozef Markuš.

[upraviť] Sídla Matice slovenskej

[upraviť] 1. budova

Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875. Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.

[upraviť] 2. budova

Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele.

[upraviť] 3. budova

Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2. budove.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nová budova Matice slovenskej

[upraviť] Predsedovia Matice slovenskej

• 1863–1869 Štefan Moyzes
• 1870–1877 Jozef Kozáček
• 1919–1926 Matúš Dula (1846-1926)
• 1919–1921 Pavol Országh-Hviezdoslav (1849-1921)
• 1919–1926 František Richard Osvald (1845-1926)
• 1919–1950 Vavro Šrobár (1867-1950)
• 1922–1930 Juraj Janoška (1856-1930)
• 1926–1943 Marián Blaha (1869-1943)
• 1931–1939 Ján Vanovič (1856-1942)
• 1931–1949 Jozef Országh (1883-1949)
• 1945–1954 Jur Hronec
• 1945–1950
  1968–1973
  1974–1976 čestný predseda Laco Novomeský
• 1973–1990 Vladimír Mináč
• 1990– Jozef Markuš

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matica slovenská

[upraviť] Externé odkazy

• Matica slovenská