Lystrosaurus
Z Wikipédie
Lystrosaurus bol jašter, ktorý dosahoval dĺžky 120 až 150 cm. Žil pred 230 miliónmi rokov (teda v perme) v južnej Afrike a v Antarktíde. Nálezy kostier týchto jašterov v týchto oblastiach sú jedným z dôkazov, že kontinenty južnej pologule boli v dávnej geologickej minulosti spojené v jednu súvislú pevninu (Gondwanu).
[upraviť] Poznávacie znaky
Lystrosaurus mal guľatú hlavu s nosnými otvormi položenými značne vysoko, priamo pod očnicami. Tlama bola premenená v akýsi korytnačí zobák a v hornej čeľusti mu trčal pár dlhých tesákovitých špicákov. Valcovitý trup niesli krátke a silné končatiny, z ktorých predné boli silnejšie ako zadné. Mali päť prstov so silnými plochými pazúrmi značnej veľkosti, ktoré pravdepodobne slúžili k hrabaniu. O spôsobe života lystrosaurov odborníci horlivo diskutujú. Nosné otvory vysunuté až k očniciam ukazujú na vodného živočícha, ale naproti tomu končatiny niesu prispôsobené k plávaniu a pohybu vo vode nenasvedčuje ani stavba panvy. Lystrosaurus žil pravdepodobne na brehoch vôd asi ako dnešní bobor. Živil sa vodným rastlinstvom, ktoré trhal svojimi tesákmi, a silnými prednými nohami si asi vyhrabával korene vodných rastlín alebo brlohy.