Lastúrniky
Z Wikipédie
| Lastúrniky | ||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 "Lastúrniky" z Artforms of Nature of Ernsta Haeckela, 1904 |
||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||
| Bivalia Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Lamellibranchia |
||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Lastúrniky (Bivalvia, Lamellibranchia) sú trieda schránkovcov. Ich telo je ukryté v dvojchlopňovej schránke z lastúr, ktoré sú spojené pružným väzom, a väčšinou aj systémom zubov (cardo) na protiľahlom póle. Sú bilaterálne symetrické, u niektorých trvalo prisadnutých je symetria narušená (spodná lastúra je menšia, plochá).
U lastúrnikov pozorujeme viaceré zjednodušenia v stavbe tela, ktoré sú dôsledkom prispôsobenia sa na pasívny prisadnutý, alebo iba málo pohyblivý spôsob života:
- nervová sústava je zjednodušená, skladá sa z 3 párov ganglií – cerebropleurálne (vznikli zrastom cerebrálnych a pleurálnych ganglií, inervujú prednú časť plášťovej dutiny, predný zatvárací sval a pár statocýst), pedálne (inervujú nohu, u prisadnutých takmer zanikajú) a viscerálne (inervujú zadnú časť plášťovej dutiny);
- receptory sú málo vyvinuté, okrem statocýst sa vyskytujú hmatové tykadielka – rhopálie a zriedka sú na okraji plášťa aj oči;
- hlava vrátane raduly je úplne redukovaná, potravu prijímajú filtrovaním cez žiabrové lupienky, ktorých dýchacia funkcia je zčasti potlačená, takže dýchanie zabezpečuje aj obrvený epitel plášťa a celý povrch tela.
Obsah |
[upraviť] Anatómia
Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, nasleduje hltan, žalúdok s bielkovinovým kryštálom v slepom vaku, črevo a anus. Črevo tesne pred konečníkom obyčajne prechádza srdcovou komorou.
Obehová sústava je jednoduchá: Srdce má 2 predsiene, do ktorých žiabrové artérie privádzajú okysličenú hemolymfu. Srdce ju vypudzuje hlavovou aortou dopredu, kde sa rozlieva v systéme lakún. Odkysličená hemolymfa sa zbiera v zberných vénach, ktoré ju vedú opäť do žiabier.
Vylučovaciu sústavu tvorí pár kardiálnych metanefrídií (Bojanových orgánov), ktorých nefrostómy odvádzajú metabolity z dutiny perikardu.
[upraviť] Rozmnožovanie a vývin
Lastúrniky sú pôvodne gonochoristy, no vyskytujú sa aj hermafrodity. Párové gonády v primitívnejších prípadoch ústia do metanefrídií, u fylogeneticky vyšších majú vlastné vývody. Gonády nemajú žiadne akcesorické zariadenia ani kopulačný orgán, k oplodneniu dochádza vo vode. Vývin je nepriamy cez larvu typu veliger, u Unionoidea cez glochídium.
[upraviť] Systematika
Poznáme asi 10 000 druhov lastúrnikov. Delia sa na 8 radov, z nich však 6 je výlučne morských.
- trieda: lastúrniky (Bivalia, Lamellibranchia)
- rad: Palaeotaxodonta
- rad: Cryptodonta
- rad: vláskožiabrovce (Pteriomorpha)
- rad: korýtka, škľabky (Schizodonta)
- rad: Heterodonta
- čeľaď: kopýtkovité (Dreissenidae)
- čeľaď: kôstkovité (Sphaeriidae)
- ...
- rad: Adapedonta
- rad: Anomalodesmata
- rad: Septibranchia
[upraviť] Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lastúrniky
