Kozmické havárie
Z Wikipédie
V nasledujúcom zozname je stručná charakteristika havárií v priebehu kozmických misií s ľudskými obeťami. Do dnešného dňa malo tragické následky 4 (5) vesmírne lety, z toho 2 sovietske (ruské) a 2 (3) americké. Spolu prišlo o život 18 (21) kozmonautov, z toho 13 (16) Američanov, 4 Rusi a 1 Izraelčan (číslo v zátvorke je spolu s haváriou Apollo 1, ktorá sa niekedy medzi kozmické katastrofy nezaraďuje).
Obsah |
[upraviť] Pilotované lety Ruska/Sovietskeho zväzu
[upraviť] Sojuz 1
Posádka:
Let Sojuz-1 mal byť prvým pilotovaným letom kozmickej lode Sojuz. Odštartoval 23. apríla 1967. O deň neskôr mala byť vypustená loď Sojuz-2 s dvoma kozmonautmi na palube a obidve lode sa mali vo vesmíre spojiť. Štart sojuzu-2 napokon neprebehol, pretože Sojuz-1 mal na obežnej dráhe veľké problémy. Nevyklopil sa jeden slnečný panel, zlyhal stabilizačný systém lode. Kvôli týmto a ďalším ťažkostiam sa napokon riadiace stredisko rozhodlo let predčasne ukončiť. 24. apríla pri pokuse o pristátie však zlyhal hlavný aj záložný padákový systém. Loď plnou rýchlosťou 150 metrov za sekundu dopadla do stepi a explodovala.
[upraviť] Sojuz 11
Posádka:
Katastrofa sa odohrala pri návrate prvej posádky, ktorá dlouhodobo pracovala na orbitálnej stanici Saľut 1. Misia bola predčasne ukončená kvôli skratu a nasledovnom požiaru na palube lode, hoci kozmonautom sa podarilo ho zvládnuť. 29. júna sa Sojuz s trojčlennou posádkou oddelil od stanice a na treťom samostatnom okamihu zahájila posádka pristávací manéver. Pri oddelení motorového a orbitálneho bloku od návratovej kabíny sa buď kvôli otrasom spôsobeným odpálením blokov, alebo v dôsledku chybného odpálenia predčasne uvoľnil vyrovnávací vzduchový ventil. Z lode začal unikať vzduch, došlo k výraznému poklesu tlaku. Posádka stratila vedomie a v nasledujúcich chvíľach došlo k zástave srdcovej činnosti.
[upraviť] Pilotované lety USA
[upraviť] Apollo 1
Posádka:
27. januára 1967 sa na myse Canaveral konalo simulované odpočítavanie štartovacej zostavy Apollo 1 (Apollo 204) a nosnej rakety Saturn 1B. Keďže nešlo o skutočnú misiu iba o skúšku, táto tragédia sa niekedy medzi kozmické katastrofy nezaraďuje. Po niekoľkých hodinách skúšania bol v čase 18:30:54 detegovaný prudký pokles napätia na elektrorozvodnom okruhu lode, čo bol následok skratu. Skrat spôsobil požiar, ktorý ohlásil Chaffee o desať sekúnd neskôr. Oheň bol najprv spozorovaný pod Grissomovým kreslom, neskôr sa rozšíril po celej kabíne. Astronauti sa pokúšali otvoriť dvere, ale otvorenie dvojplášťových dverí prebiehalo príliš pomaly. V kabíne naplnenej pôvodne takmer čistým kyslíkom navyše neustále narastal tlak, kvôli ktorému nebolo možné dvere vyklápané dovnútra otvoriť. Napokon konštrukcia pretlak nevydržala a praskla. Príčinou smrti posádky bolo pravdepodobne zadusenie.
[upraviť] Challenger
Posádka:
- Francis Scobee
- Michael Smith
- Judith Resniková
- Ellison Onizuka
- Ronald McNair
- Gregory Jarvis
- Christa McAuliffeová
K havárii raketoplánu Challenger došlo pri štarte misie STS-51L dňa 28. januára 1986 v čase T+73 sekúnd. Príčinou bolo prehorenie tesniaceho prúžku štartovacieho raketového motoru SRB. Po prepálení izolácie plamene prepaľovali jednak naďalej samotný motor, jednak spoj medzi motorom a hlavnou palivovou nádržou ET. Špica uvoľneného motoru potom prederavila nádrž, unikajúci vodík a kyslík sa okamžite vznietil a nádrž explodovala. Vzápätí explózia rozmetala aj družicový stupeň. Kabína pre posádku po explózii ostala vcelku, hoci pravdepodobne stratila hermetickosť. Je možné, že posádka zahynula až v okamihu dopadu na vodnú hladinu z 22 kilometrovej výšky.
[upraviť] Columbia
Posádka:
- Rick Husband
- William McCool
- David Brown
- Kalpana Chawlaová
- Michael Anderson
- Laurel Clarková
- Ilan Ramon
K havárii raketoplánu Columbia došlo v priebehu zostupu atmosférou v závere letu STS-107 dňa 1. februára 2003 vo výške 60 km nad Texasom. Tepelná izolácia na nábežnej hrane krídla bola poškodená nárazom izolačnej peny z hlavnej palivovej nádrže ET ešte pri štarte. Do takto vzniknutej trhliny sa pri pristávaní dostala žeravá plazma, ktorá prepaľovala jeho vnútornú konštrukciu. Napokon došlo k odtrhnutiu ťažko poškodeného krídla. Nasledovalo roztrhanie raketoplánu aerodynamickými silami a usmrtenie posádky. Havária sa odohrala len 16 minút pred plánovaným pristátím.
