Konstans II.

Z Wikipédie

Minca s obrazom Konstanta II. a jeho syna Konštantína

Konstans II. (7. november 630 – † 15. september 668, Syrakúzy) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 641 – † 668. Jeho otcom bol cisár Konštantín III., dedom zakladateľ herakleiovskej dynastie Herakleios.

Konstans, počas ktorého vlády bol dovŕšený prechod medzi neskorou antikou a stredovekom, bol ako panovník obyvateľmi Konštantinopolu dosť neobľúbený, čo sčasti vysvetľuje, prečo trávil toľko času na výpravách do Talianska či iných krajov na západe. V oblasti náboženskej politiky nastal počas jeho panovania konflikt s pápežstvom, vyvolaným cisárskym výnosom z roku 648, ktorým sa zakazovali debaty o Kristovej prirodzenosti (pozri monofyzitizmus a ekthesis).

Počas Konstantovho panovania, ktorý bol na začiatku svojho vládnutia ešte neplnoletý, hral východorímsky senát naposledy významnu úlohu v politike. Len čo cisár ako 18 ročný sám prevzal vedenie štátnych záležitostí, vplyv senátu skončil. Aj keď sa Konstans najprv energicky snažil ochrániť hranice ríše a osobne sa zúčastnil na vojenských ťaženiach, dobyli Arabi v jeho dobe Arméniu a Cyprus. Povesť o neporaziteľnosti byzantského loďstva bola vtedy ohrozená, pretože Arabi dosiahli v námornej bitke pri Finike (655) jednoznačné víťazstvo. Po málo úspešnej výprave proti Langobardom v Taliansku sa Konstans nakoniec stiahol do Syrakúz (z ktorých chcel urobiť hlavné mesto ríše) a tu bol roku 668 jedným komorníkom zavraždený. Jeho syn Konštantín preložil cisársku rezidenciu naspäť k Bosporu.

Je otázne, či práve do Konstantovej doby spadá vytvorenie novej správnej štruktúry - systému tzv. thém. Isté naopak je, že okolo polovice 7. storočia nastal dovtedy najhlbší prepad autority ríše v zahraničnopolitickom zmysle a sám cisár na tom nebol vzhľadom na svoje vojenské neúspechy celkom bez viny. Stabilizácia pomerov sa tak stala hlavnou úlohou Konstantových nástupcov.