Jan Blažej Santini-Aichel
Z Wikipédie
| Jan Blažej Santini-Aichel | |
|---|---|
| Popis obrázku
|
|
| Narodenie | 3. február 1677 Praha, Česko |
| Úmrtie | 1. marec 1980 Praha, Česko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Jan Blažej Santini-Aichel (* 3. február 1677, Praha, Česko – † 7. december 1723, Praha, Česko) bol významný český architekt talianskeho pôvodu, ktorý sa preslávil svojim jedinečným štýlom, nazývaným baroková gotika.
Obsah |
[upraviť] Životopis
Narodil sa ako najstarší syn váženej rodiny pražského kamenára Santini-Aichela. Narodil sa telesne postihnutý (čas tela mal ochrnutú), čo mu bránilo v úspešnom pokračovaní v otcovej kariére kamenára a v prevzatí jeho kamenárskej dielne. Napriek tomu sa však vyučil za kamenára (rovnako ako jeho brat František Santini-Aichel), ale študoval tiež maliarstvo (pravdepodobne u Kristiána Schrödera. Po vyučení sa okolo roku 1696 vydal zbierať skúsenosti zvyčajnou potulnou cestou. Prešiel Rakúsko a v Taliansku dorazil až do Ríma, kde mal možnosť sa zoznámiť s dielom Francesca Borominiho, radikálneho architekta, považovaného rímskymi konzervatívnymi súčasníkmi za „blázna“. V Taliansku tiež prebral do svojho mena otcove meno Santini, rovnako tak spravil i jeho brat František. V roku 1700 už Santini samostatne staval, projektoval a mal vlastné peniaze, čo znamená, že bol členom niektorého zo staviteľských cechov a vlastnil stavebnú firmu. V činnosti nadväzoval na architekta Jeana-Baptistu Matheya, a po jeho smrti niektoré projekty prebral a dokončil; prebral i Matheyov okruh stavebníkov a čiastočne nadviazal i na jeho štýl. Santinimu sa darilo a v roku 1705 kúpil Valkounsky dom (č. p. 211) na Nerudovej ulici za 3000 zlatých v hotovosti. O dva roky neskôr kúpil i susedný dom U zlaté číše (č. p. 212), a oba domy spojil.
Po Schröderovej smrti si Santini v roku 1707 vzal za ženu jeho dcéru Veroniku Alžbetu. S Veronikou mal štyri deti, ale všetci traja synovia – Jan Norbert Lukáš (* 1707), Josef Rudolf Felix Řehoř (* 1708) a František Ignác (* 1710) – zomreli na tuberkulózu ešte ako deti, a tak mu zostala len dcéra Anna Veronika (* 1713). Keď v roku 1720 manželka Veronika zomrela, oženil sa s juhočeskou šľachtičnou Antóniou Ignatiou Chřepickou z Modliškovic, čím si zaistil úzke rodinné väzby na českú nižšiu šľachtu. S ňou mal v roku 1721 dcéru Janu Ludmilu a v roku svojej smrti syna Jána Ignáce Rocha. Krstnými rodičmi všetkých Santiniho detí sa stali Santiniho mecenáši z radov vysokej šľachty.
[upraviť] Mnoho podôb mena
Sám Santini, ale tiež doba a mnohonárodnostné európske prostredí - sú zdrojom mnohých podôb jeho mena. Môžme sa stretnúť s tvarmi a prepismi: Jan Blažej Santini, Jan Santini Aichl, Giovanni Santini, Jan Blažej Santini-Eichel, Giovanni Santini-Aichl, Johann Blasius Santini-Aichel, Giovanni Blasius Santini či Jan Blažej Santini-Aüchel.
[upraviť] Dielo
- Kapitulné dekanstvo, Pražský hrad (1705 – 1706)
- Kolovratský (Thunovský) palác (dnes sídlo Talianskeho veľvyslanectva), Malá Strana, Praha (výstavba 1716 – 1721)
- kostol svätého Prokopa, Chotouň (1708 – 1710)
- tzv. Sväté schody pri kostola Panny Marie a svätého Karla Veľkého, Praha (1708 – 1711)
- úpravy kláštorného kostola a kláštora v Žďáry nad Sázavou (po roku 1706)
- dolný cintorín v Žďáre nad Sázavou (1709)
- kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sedlci pri Kutnej Hore
- kaplnka Mena Panny Márie, Mladotice (1708–1710)
- Kondelov dom, Nebřeziny
- dostavba sýpky, kláštor Plasy
- konvent, kláštor Plasy
- kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie, kláštor Kladruby
- kostol svätého Jána Nepomuckého na Zelenej hore, Žďár nad Sázavou
- zámok Karlova Koruna, Chlumec nad Cidlinou (1721 – 1723)
- kostol sv. Libora, Jesenec
- kaplnka sv. Anny, Panenské Břežany
- kostol sv. Petra a Pavla v Hornej Bobrovej
- kostol sv. Václava, Zvole
- pútnický Chrám Mena Panny Márie, Křtiny
- prestavba kláštora v Želive
- panská hospoda v Ostrove nad Oslavou na pôdoryse v tvare W
- kostol Navštívenia Panny Márie na pôdoryse korytnačky v Obyčtove
- hospodársky dvor Kalec
[upraviť] Literatúra
- Mojmír Horyna: J. B. Santini-Aichel – Život a dílo. Praha : Karolinum, 1998. ISBN 80-7184-664-3
- Jan Sedlák: Jan Blažej Santini – setkání baroku s gotikou. Praha : Vyšehrad, 1987.
- Viktor Kotrba: Česká barokní gotika – dílo Jana Santiniho-Aichla. Praha : Academia, 1976.
- Fritz Barth: Santini – Ein Baumeister des Barock in Böhmen. Hatje Cantz Verlag GmbH+C, 2004. ISBN 3-7757-1468-5
[upraviť] Externé odkazy
 |
Tento článok súvisiaci s architektúrou je príliš krátky (tzv. „výhonok“). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku „úprava“ (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
