Július Stano
Z Wikipédie
| Július Stano | |
|---|---|
| slovenský politik
|
|
| Narodenie | 22. február 1900 Ružomberok |
| Úmrtie | 5. november 1971 Ružomberok |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ing. Július Stano (* 22. február 1900, Ružomberok - † 5. november 1971, Ružomberok) bol slovenský politik.
Vyštudoval strojné inžinierstvo v Brne. Od roku 1923 sa venoval politike. Bol ústedným tajomníkom sekretariátu SĽS v Bratislave. Stal sa prvým predsedom Ústredia slovenského katolíckeho študentstva. Organizačne sa podieľal na výstavbe študentského internátu Svoradov. Od roku 1935 bol členom krajinského zastupiteľstva. Podieľal sa na formulácii návrhu na autonómiu Slovenska. V decembri 1938 bol zvolený za poslanca slovenského autonómneho snemu, poslancom bol aj v sneme Slovenskej republiky. V poslednej slovenskej autonómnej vláde (11. marec-14. marec 1939) zastával post ministra dopravy a verejných prác. Tento post potom zastával aj vo vládach Slovenskej republiky až do začiatku septembra 1944. V roku 1942 bol zvolený za prvého generálneho riaditeľa Slovenských elektrární. Funkcie sa však ujal až 6. septembra 1944 (dovtedy bol zastupovaný tajomníkmi). Funkcie bol zbavený 11. apríla 1945 delegátom predsedníctva SNR pre veci vnútorné.[1] Po vojne bol zatknutý a osdúdený na štyri roky väzenia. Po prepustení pracoval ako úradník v Ružomberku.
[upraviť] Literatúra
- Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985
