Ján Klamárik
Z Wikipédie
| Ján Klamárik | |
|---|---|
| pedagóg
|
|
| Narodenie | 7. február 1832 Lučenec |
| Úmrtie | 8. október 1898 Banská Bystrica |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ján Klamárik (* 7. február 1832, Lučenec - † 8. október 1898, Banská Bystrica) bol pedagóg.
Pseudonym: Kemény
Obsah |
[upraviť] Rodina
- otec Pavol Klamárik
- matka Katarína, rodená Müllerová
[upraviť] Životopis
Študoval na gymnáziu v Kiskunfélegyháze a v Pešti. Od roku 1847 študoval filozofiu v Pešti a v rokoch 1854-1855 vo Viedni, kde v roku 1858 zložil učiteľské skúšky z matematiky a prírodopisu. PhDr. V roku 1870 absolvoval zahraničnú cestu, počas ktorej študoval systém školstva. Pôsobil ako zastupujúci profesor na gymnáziu Kiskunfélegyháze, v Pécsi a inde.
V rokoch 1861-1883 pôsobil v Banskej Bystrici, od roku 1867 ako riaditeľ gymnázia, v rokoch 1876-1883 ako obvodný školský inšpektor. Ako školský inšpektor sa pričinil o vznik vyššej dievčenskej školy a chlapčenskej meštianky v Banskej Bystrici.
Ako expoment maďarizátorskej politiky v Banskej Bystrici sa podieľal v auguste 1867 na odstránení siedmych slovenských profesorov z banskobystrického gymnázia, medzi nimu aj Martina Čulena. V roku 1874 ako hlavný dozorca viedol vyšetrovanie proti gymnáziu v Klaštore pod Znievom. V roku 1875 zakročil proti slovenským študentom za uctenie pamiatky Andreja Sládkoviča. V maďarizácii spolupracoval s biskupom Arnoldom Ipolyi-Stummerom a podžupanom Belom Grünwaldom.
Od roku 1883 pracoval ako tajomník Ministerstva kultúry a školstva v Budapešti. V roku 1889 sa stal ministerským radcom. Od roku 1883 riadil zmeny a úpravy v uhorskom školstve. Bol zvolenským podžupanom, čestným členom krajinskej profesorkej spoločnosti, krajinskej profesorskej rady a čestným predsedom pedagogickej spoločnosti.
Literárne začínal ako básnik v antológii gymnaziálnych študentov v Pešti (1847), potom v časopise Bajai. Publikoval odborné články v ročenkách gymnázií a v časopisoch. Bol prekladateľom a zostavovateľom učebníc. V prácach o organizácii maďarských stredných škôl žiadal pomaďarčenie inonárodných škôl na Slovensku. Spolupracoval na maďarsko-nemecko-slovenskom slovníku Jozefa Lósa.
[upraviť] Ocenenie
- V roku 1870 bol vyznamenaný radom Františka Jozefa I.
[upraviť] Dielo
- A magyarországi kőzépiskolák szervezete és eljárása (Budapešť, 1881)
- A magyarországi kőzépiskolák ujjab szervezete történeti megvilágítással (Bratislava, 1893)
[upraviť] Literatúra
[upraviť] Externé odkazy
- OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
