Inter hala Pasienky
Z Wikipédie
Inter hala Pasienky je športová hala v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto na Trnavskej ceste 29.
Je to športová hala nadčasovej konštrukcie s jasne definovaným tvarom dvoch krížiacich sa parabolických oblúkov prestrešených zavesenou lanovou konštrukciou. Mestská časť Nové Mesto navrhla pamiatkovému úradu zaradenie tejto stavby do zoznamu národných kultúrnych a technických pamiatok.
Obsah |
[upraviť] Projekt
Keď sa v 50. rokoch 20. storočia uvažovalo o potrebe výstavby novej športovej haly, ani sám autor návrhu, Jozef Chovanec, nepredpokladal, že jeho stavba vyvolá taký razantný ohlas a bude súčasťou scény slovenskej architektúry až dodnes.
50. roky boli v stavebníctve obdobím využívania "nástrojov budovania", ktorými boli typizácia a prefabrikácia. Stavba športovej haly na bratislavských Pasienkoch, ktorá je čiastočnou kópiou pôvodnej (originálnej) haly Paraboleum v Raleigh, USA, koncepčne vyčnievala, bola vyzývavou, provokujúcou a elegantnou súčasne.
Autorom stavby je Ing. arch. Jozef Chovanec, stavebná časť - Ing. Jozef Poštulka. Projekt bol dokončený v roku 1958, realizácia výstavby v roku 1962.
[upraviť] Situovanie
Pasienky sú významnou oblasťou mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Je to lokalita, z južnej strany vymedzená Trnavskou cestou a Bajkalskou ulicou a zo severu Vajnorskou a Tomášikovou ulicou. Je to mestská zóna, kde sú sústredené mestské športové aktivity ako napr. krytý plavecký bazén, športové haly (Pasienky a Elán), nekrytý futbalový štadión s atletickou bežeckou dráhou a iné menej významné tréningové plochy pre športovcov.
Na priesečníku Bajkalskej ulice (mestská komunikácia okružného typu) a Trnavskej cesty (typická meststká radiála obsluhujúca tranzitnú dopravu), v južnom cípe pomyselného pentagónu, ktoré už vyššie spomínané ulice tvoria, sa nachádza Športová hala Pasienky.
[upraviť] Koncepcia
Športová hala je typologický druh stavby slúžiaci športu a jeho priaznivcom. Má enormné priestorové a dispozičné požiadavky na spôsob riešenia hracích plôch z hľadiska maximálnej univerzálnosti, diváckej kapacity a technického riešenia časti pre divákov - diváckeho zázemia, ktorými sú vstupy, sedenie, krivka viditeľnosti, požiarna bezpečnosť, ale aj sociálne zariadenia a stravovanie.
Autor návrhu, Jozef Chovanec, bol už od počiatku nútený zabezpečiť fungovanie haly tak, aby v nej bolo možné prevádzkovať viaceré druhy športov. Pôvodne to mali byť rôzne typy sálových hier a okrem iného aj odvetvia ľahkej atletiky, ktorými boli skok do diaľky, skok do výšky, skok o žrdi a trojskoky.
Investičný zámer, z ktorého sa pôvodne v roku 1958 vychádzalo predpokladal kapacitu 3500 miest na sedenie v hľadisku, avšak po dodatočných úpravách zámeru sa počet divákov vyšplhal až na 5500. Pri podujatiach alebo športoch, ktorých náročnosť na hraciu plochu, prípadne plochu na umiestnenie pódia, nie je až tak značná, je možné dosiahnuť kapacitu až 6100 sledujúcich divákov v hľadisku haly.
[upraviť] Konštrukčné riešenie
Hmotovo-priestorová schéma haly je definovaná jasne a určito. Tento fakt radí túto nepochybne atraktívnu architektúru k lepším realizáciám, ktoré sa v 20. storočí vykonali na Slovensku. Veľkou výhodou je aj to, že je koncepcia haly jasne čitateľná. Je od prvého pohľadu zrejmé o aký objekt, s akým objemom a funkciou ide. Nič nie je maskované, ani zakrývané.
Vnímateľné sú tu dve kompozičné osi. Hlavná a vedľajšia. Priebeh hlavnej osi je zadefinovaný stredom hracej plochy, ktorú rozdeľuje na dve rovnaké časti. Na konci tejto osi, v najnižšom bode strešného plášťa, je situovaný mohutný, nie príliš dobre pôsobiaci zberač zrážkovej vody. Hala Paraboleum je riešená elegantnejšie - dva parabolické oblúky sa nad stredovou rovionu pretínajú v tvare ležatého písmena X.
Dominantnú nosnú konštrukciu haly tvoria dva výrazovo jednoznačné a esteticky pôsobiace parabolické oblúky s rozponom 73,5 x 67,5 m, na ktorých je zavesená progresívna lanová konštrukcia strešného plášťa v tvare hyperbolického paraboloidu. Celý tento, na Slovensku dodnes unikátny systém je uložený na subtilnom a elegantnom železobetónovom skelete, ktorý je vyplnený zasklením a tiahne sa po celom obvode stavby.
[upraviť] Dispozičné riešenie
V centrálnej časti stavby je situovaná hracia plocha. Vo východnej časti objektu, sa nachádzajú dve menšie krídla budovy, napojené na priestor haly. Južné slúži ako tréningová telocvičňa a severné poskytuje priestory ako sú šatne, administratíva a iné hospodárske prevádzky.
Každá polovica hľadiska je rozdelená do štyroch sektorov po 1125 divákov, kam sa vstupuje vomitóriami so šírkou 3200 mm. Po prepočtoch z hľadiska požiarnej bezpečnosti budov trvá divákom šesť minút, kým sa vyprázdni celá budova.
Časopis Projekt z roku 1962 medzi inými spomína aj vhodné situovanie miest pre snímanie televíznych prenosov:
„Pre Čs. štátny film a televíziu sú po obvode hľadiska vtipne umiestené vyvýšené podesty (v počte 12), ktoré umožňujú nerušené snímanie športových podujatí. Zaručujú dobrú viditeľnosť na hraciu plochu i na tabuľu elektročasu a ukazovateľa výsledkov.“ 1
Pod konštrukciou hľadiska je situované zázemie pre divákov, pozostávajúce z funkcií, ktorými sú šatne, sociálne zariadenia a občerstvovacie zariadenia bufetov. V tejto časti objektu sa taktiež nachádzajú schodiská, ktoré slúžia na prepojenie prízemia z vyššie položenými časťami tribúny. Konštrukcia schodiska je mohutná a stavbe ako takej konkuruje svojou masívnosťou.
[upraviť] Konštrukčné detaily
Tak ako v roku 1962 aj dnes sa táto originálna architektúra javí súčasnou. Na dobu svojho vzniku však bola príliš odvážna, príliš komplikovaná, príliš pokroková.
Mnohé detaily sa nerealizovali dôsledne, mnohé sa zanedbalo a v plnej miere sa odhalila neschopnosť vtedajších staviteľov vyriešiť množstvo konštrukčno-technických podnetov, ktoré sa napokon javia nevyvážene a sú v úplnom kontraste s jasným názorom a názorovou líniou architekta a jeho architektúry.
Táto stavba sa stala opäť dôkazom, že moderná stavba sa vytvára a definuje presným a niekedy až pedantným spracovaním remeselných a stavebných detailov a hlavne kvalitou materiálu. A tak sa kvôli hrubým nedostatkom a nie práve najlepšej úrovni spracovania stráca zo športovej haly jej výrazová istota a nespĺňa v plnej miere výrazový a estetický zámer autora.
[upraviť] Záver
Aj napriek nepripravenosti podnikov realizovať stavbu tohto typu a práve týmto spôsobom, sa z tejto športovej haly stala ikona slovenského moderného staviteľstva a patrí k významným míľnikom slovenského staviteľstva vôbec.
Športová hala Pasienky bola navrhnutá a skonštruovaná pred takmer 50 rokmi - modernými prostriedkami, moderným prístupom, modernou všestrannosťou. Hala nepatrí do šesťdesiatych rokov. Je nadčasová, stále aktuálna, stále využívaná a dobre fungujúca.
[upraviť] Zdroje
- http://www.asb.sk/portal/2007/06/11/architektura/nadcasova-architektura/sportova-hala-pasienky-v-bratislave.html
- Kuzma, D. a kol.: časopis Projekt. Zväz slovenských architektov, Bratislava, 11-12/1962.
- Moravčíková, H. H. a kol.: Časopis Arch. Meritum, s.r.o., Bratislava, 5/2000.
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Pallas, Bratislava, 1976.
- Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Perfekt, Bratislava, 2007.
- 1 Kuzma, D. a kol.: Časopis Projekt. Zväz slovenských architektov, Bratislava, 11-12/1962.
