Hronsek

Z Wikipédie

Hronsek

Erb	Vlajka

Mapa

Základné údaje
Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Banská Bystrica
Región:	Pozdola Bystrice
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	312 m n.m.
Rozloha:	7,30 km²
Počet obyvateľov:	606 (31. 12. 2004)
Hustota obyvateľstva:	83 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1250
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	580236
EČV:	BB
PSČ:	976 31 (pošta Vlkanová)
Telefónna predvoľba:	0 48
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Záhumnie 26
Web:	www.hronsek.sk
E-mail:
Telefón:	048/4188107
Fax:
Politika
Starosta:	Herkel Dalibor
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Hronsek (maď. Garamszeg, nem. Granseck) je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica^[1]. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice. V obci sa nachádzajú tri historicko kultúrne pamiatky, z ktorých najznámejší je drevený artikulárny kostol z 18. storočia.

[upraviť] Z histórie obce

Oblasť, v ktorej sa nachádza dnešná obec Hronsek, bola pôvodne kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Belo IV. ju daroval, za zásluhy v boji proti Tatárom, zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi. Ten na tomto území založil aj blízku obec Radvaň (dnes súčasť Banskej Bystrice). Táto darovacia listina je prvým písomným dokumentom o tejto oblasti (1250). Pravdepodobne sa tu usadil Radunov vnuk Gala, keďže starší názov obce bol Galowycz.

Najranejšia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil: Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alebo Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek (1946) – maďarsky Garamszeg.

Z tejto lokality pochádzala šľachtická rodina - Geczyovci, písali si šľachtický prídomok "de Garamszek" (z Hronseku). Ďalšími majiteľmi veľkopanstva, ktorí vlastnili pozemky a okolité lesy, boli Rothovci z Kráľovej, grófi Telekyovci, Battikovci z Vlkanovej, baróni Schmiddegovci, Juraj Géczy, hlavný župan a Štefan Soós z Poltára. Dr. Aladár Déchy tu mal veľkostatok a mlyn. V roku 1828 mala obec 67 domov a 508 obyvateľov.

[upraviť] Pamätihodnosti

[upraviť] Vodný hrad

vodný hrad

Najstaršou dochovanou stavbou je vodný hrad z 15. storočia. V roku 1576 bol tento Rothovsko-Telekyovský hrad prestavaný a opevnený. Goticko-renesančná stavba mala pôvodne opevnenie tvorené obranným múrom so štyrmi vežami a vodnou priekopou s padacím mostom. Za rákoczyovského stavovského povstania (1703-14) tu boli údajne razené mince. V kaštieli istý čas žil aj otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy.

V 20. storočí bol hrad čiastočne prebudovaný a v súčasnosti (2007) je tiež predmetom prestavby.

[upraviť] Soosovsko-Géczyovský kaštieľ

kaštieľ

Soosovsko-Géczyovský kaštieľ z r. 1775 je postavený v barokovom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys s kruhovými nárožnými baštami. Vonkajšia fasáda má bohato členenú rokokovú štukovú výzdobou. Interiér zdobia pôvodné pruské a zrkadlové klenby.

V zámockej záhrade je stará, vyše 200 ročná, lipa a mohutný dub. Lipa je 25 m vysoká, obvod kmeňa v metrovej výške je takmer 500 cm a patrí medzi unikátne exempláre. Na barokovom kaštieli je už vyše 70 rokov pravidelne obývané hniezdo bociana bieleho.^[2]

[upraviť] Drevený artikulárny kostol

drevený kostol

Protestantské cirkevné obrady sa v Hronseku vykonávali do roku 1726 v miestnom renesančnom kaštieli. Keď už vyhradené priestory pre obyvateľov širokého okolia nepostačovali, bolo rozhodnuté o výstavbe nového artikulárneho kostola. Hronsek bol vybraný ako spádová obec severnej časti Zvolenskej stolice. Pre južnú časť to bol podobný kostol v Ostrej Lúke.

V čase stavby artikulárnych chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť protestantských cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl ešte sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané miesto, kde bolo hronovisko. Všade na okolí boli bažiny a v bezprostrednej blízkosti rieka Hron. Stavba napriek tomu nebola nikdy zatopená. Jednou z ďalších požiadaviek bolo, aby všetci návštevníci mali miesto na sedenie.

Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola dokončená. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie má 18 m, výška kostola je 8 m. Stavba je hrázdenej drevenej konštrukcie z masívneho - dubového a ihličnatého - smrekovcového dreva.

drevený spoj

Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Nachádzajú sa tu neobvyklé prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe, podľa čoho sa usudzuje, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch.

Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. Nad oltárom sú anjeli držiaci erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev. Orgán je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové orgány. Pochádza z roku 1764. Luster, pôvodne pozlátený je dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky.

Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov. Po obvode kostola je 30 okien. Strecha je šindľová s tromi krížmi a kohútom - symbolom kresťanskej bdelosti.

V blízkosti kostola je zvonica s rovnakou architektúrou, ktorá bola postavená súčasne s kostolom 1726. Na nádvorí kostola sú tri staré lipy.

[upraviť] Historické osobnosti

V obci žili a tvorili významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života:

Ján Simonides (1648-1708) - kňaz, galejník, pedagóg, literát,
Jozef Melcer (1800-1854) - kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní,
August Horislav Krčméry (1822-1891) - kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní.
Narodil sa tu Ondrej Braxatoris st. (1782 – 1848), otec básnika Andreja Sládkoviča.

[upraviť] Literatúra

HRONSEK - história a súčasnosť, autori: Rudolf Novodomec ..., vydané pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o území obce, Banská Bystrica TRIAN, 2000. - 102 s. ISBN 80-88945-19-4
Z histórie obcí banskobystrického a breznianskeho regiónu, Katarína Donovalová, red: Mgr. Peter Klinec, Banská Bystrica, Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, 2006. - 163 s., ISBN 80-88783-39-9
Drevený artikulárny kostol v Hronseku, KATINA, Andrej Ľudovít, pamätnica vydaná pri príležitosti opravy kostola 1949, Liptovský Sv. Mikuláš Tranoscius, 1949. - 30, 2 s.
Zmienka o území Hronseku existuje už sedem a pol storočia, SME – Roč. 8, č. 24, (31.01.2000).

[upraviť] Pozri aj

Mestá a obce okresu Banská Bystrica (1+41)

31.12.2004

Kategórie: Obce na Slovensku | Obce okresu Banská Bystrica

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.