Hmota (filozofia)

Z Wikipédie

Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.

Chápe sa buď ako beztvará látka (gr. hýlé), ktorá až spojením s tvarom dáva konkrétne súcna, alebo ako objektívna realita (existujúca mimo nášho vedomia).

V materializme sa hmota najprv (mechanistický materializmus) chápala ako nedeliteľné a vnútorne nemenné atómy, z ktorých pozostávali všetky predmety, ktoré boli podriadené mechanickým zákonom.

Keď sa ukázalo, že atóm nie je ani najmenšia častica hmoty, ani nemenný, tak časť filozofov dospela k záveru, že hmota neexistuje, ale iná časť, na čele s V. I. Leninom (tzv. dialektický materializmus; Leninovo dielo: Materializmus a empiriokriticizmus) zmenila definíciu hmoty z mechanistického chápania na chápanie vo vzťahu k vedomiu, a to takto:

Hmota je filozofická kategória na označenie objektívnej reality, ktorá je daná človeku v jeho pocitoch, ktorú odrážajú naše pocity, pričom hmota existuje nezávisle od pocitov.