Gaius Cornelius Gallus

Z Wikipédie

Gaius Cornelius Gallus (70 – 26 pred Kr.) bol rímsky politik a básnik.

Narodil sa v chudobnej rodine v meste Forum Iulii (dnes Fréjus) v Narbonskej Galii. V mladosti sa presťahoval do Ríma, kde študoval u toho istého učiteľa ako Vergílius a Lucius Varius Rufus. Gallus neskôr pomohol Vergíliovi pri záchrane jeho statku v okolí Mantovi, za čo sa mu odvďačil Vergílius jednou zo svojich básní (ekloga 10).

Počas občianskej vojny sa Gallus priklonil na stranu Octaviana a bojoval proti Marcovi Antoniovi v Egypte (30 pred Kr.). Za odmenu mu po víťazstve nad svojim protivníkom pririekol Octavianus správu nad Egyptom. Roku 29 pred Kr. potlačil vzburu v Tébach. Neskôr upadol Gallus u cisára do nemilosti a bol odsúdený k vyhnanstvu a strate majetku. Gallus roku 26 pred Kr. radšej spáchal samovraždu.

Cornelius Gallus bol už krátko po smrti považovaný za prvého z rady elegických básnikov, ktorí sa objavili v Ríme pod vplyvom mladorímskej básnickej školy^[1]. Napísal štyri knihy milostných elégii adresovaných žene menom Lycoris (išlo o známu herečku s pseudonymom Cytheris). Gallovým veľkým vzorom bol helenistický básnik Euforión z Chalkidy, autor gréckych milostných elégii. Je možné, že Gallus niektoré Euforiónove básne sám preložil do latinčiny.

Až donedávna bol z celého Gallovho diela známy iba jediný pentameter, uno tellures dividit amne duas (jedným tokom oddeľuje dva svetadiely, o skýtskej rieke Hypanis). Až roku 1979 objav papyru v Qasr Ibrim v Egypte odhalil asi desať Gallových veršov (aj keď sa objavujú aj pochybnosti o autentickosti). Fragmenty štyroch básni vydaných pod Gallovým menom roku 1590 Aldom Manutiom sú dnes považované za podvrh.

[upraviť] Referencie

[upraviť] Literatúra

• Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.