Eskalátor
Z Wikipédie
Eskalátor alebo pohyblivé schody je zariadenie na prepravu osôb medzi rôznymi výškovými úrovňami. Jeho podstatou sú reťazovo obiehajúce pohyblivé schody a pridržovacie zábradlie poháňané elektromotorom. Využíva sa napríklad v metre, na staniciach či v obchodných centrách. Na rovnakom princípe je založený aj pohyblivý chodník, ktorý môže byť použitý tak k vodorovnej, ako aj k šikmej doprave (používa sa napríklad na prepravu zákazníkov s nákupnými vozíkmi).
Prvý eskalátor skonštruoval a umiestnil Jesse W. Reno v New Yorku v roku 1897 ako zábavnú atrakciu, prvý komerčný eskalátor vytvoril Reno spoločne s firmou Otis Elevator Company v roku 1899. Na podobných zariadeniach pracovali súbežne aj iní konštruktéri, napríklad sa uvádza[1], že eskalátor vynašiel a pomenoval okolo roku 1900 Charles Seeberger.
Názov vznikol ako obchodná značka výrobku firmy Otis Elevator Company umelou kontamináciou anglického výrazu elevator (výťah) latinským slovom scalae (schodisko, rebrík, stupnica). Okolo roku 1950 názov „eskalátor“ zovšeobecnel.
Rýchlosť eskalátorov býva v rozmedzí 0,27 až 0,55 m/s.[1]. Oproti výťahu má eskalátor vyššiu prepravnú kapacitu.
