Environmentálna výchova

Z Wikipédie

Environmentálna výchova (z angl. environment + výchova) je výchova k ohľaduplnosti k životnému prostrediu a jeho rôznorodosti, k svojmu okoliu, iným tvorom a k sebe samému.

[upraviť] Definície

Pojem environmentálnej výchovy je odvodený od anglického slova environment – okolie, prostredie. Chápanie pojmu je však v teórii výchovy širšie, ide tu o súčasť výchovy človeka ako elementu prostredia. Z toho vyplývajú vzťahy (KAJAN, 1998):

• Človeka k sebe samému ako prírodnej jednotke somatickej, intelektuálnej a emocionálnej;
• Človeka k prírode ako podmienke jeho života;
• Človeka k umelo vytvorenému prostrediu, ktoré je tiež podmienkou jeho existencie;
• Človeka k ostatným ľuďom.

Environmentálna výchova teda predstavuje súlad myslenia, cítenia a zodpovedného správania sa k prírode, k svojmu okoliu a k sebe.

Môžeme ju chápať ako systematický proces formovania jednotlivca od útleho veku až do dospelosti, rozvíjajúci jeho sebaúctu, sebadôveru i úctu a dôveru voči iným ako základ skupinovej kooperácie a aktívnej zodpovednosti (NANIŠTOVÁ, 1994).

Existuje mnoho pohľadov a definícií na environmentálnu výchovu preto nám nedá nespomenúť ešte aspoň jednu výstižnú: Environmentálnu výchovu možno definovať ako výchovu jedinca, ktorého hodnotový systém mu umožní múdro a citlivo konať v prospech ochrany a zachovania biodiverzity života vo všetkých jeho formách, ktorý bude schopný súcitu s prírodou a inými živými tvormi, a ktorý bude ochotný preberať zodpovednosť za svoje konanie a prijímať dobrovoľnú skromnosť ako spôsob života únosne zaťažujúc životné prostredie (VINCÍKOVÁ, 1998).

Hlavným cieľom environmentálnej výchovy je naučiť myslieť. Upustiť od memorovania a viesť študentov k chápaniu vzájomných súvislostí medzi človekom a jeho prostredím. Systémové chápanie analýzy a syntézy poznatkov umožní ich tvorivé aplikovanie pri štúdiu a riešení rozporov medzi činnosťou človeka a zabezpečením jej trvalo udržateľného rozvoja (RUŽIČKA, 1996).

Na konci procesu environmentálnej výchovy by mal stáť neustále sa rozvíjajúci človek: človek múdry na odbornej úrovni s etickým a estetickým profilom, človek starostlivý, láskavý, citlivý, tolerantný, zodpovedný, s úctou ku všetkému živému, súčasnému i budúcemu (HILBERT, 1996).fzfzgh