Dukliansky priesmyk
Z Wikipédie
Dukliansky priesmyk (poľsky Przelecz Dukielska, 502 m n. m.) je priesmyk (sedlo) v severnej časti Laboreckej vrchoviny, medzi vrchom Kýčera (579,0 m n. m.) a Porubským sedlom. Sedlom prebieha slovensko-poľská štátna hranica.
Na slovenskom území priamo pod sedlom pramení na juh tečúca Ladomirka. Je to najnižší a najschodnejší priechod v pohraničnom hrebeni Laboreckej vrchoviny nad obcou Vyšný Komárnik.
Priesmykom vedie dôležitá cestná spojnica medzi Slovenskom a Poľskom, cesta I/73 spájajúca Svidník s poľským mestom Dukla, podľa ktorého bol pomenovaný.
Taktiež je významnou križovatkou turistických chodníkov: červeno-značkovaná medzinárodná trasa E3 z Porubského sedla po štátnej hranici ďalej na východ, odtiaľto vychádza červeno-značená Cesta hrdinov SNP (súčasť medzinárodnej trasy E8) do obce Medvedie. Na poľskej strane sa pripájajú ďalšie dva turistické chodníky.
Dukliansky priesmyk je známy z obdobia 2. svetovej vojny Karpatsko-duklianskou vojenskou operáciou, pri ktorej v období od 8. septembra 1944 do 27. októbra 1944 zahynulo alebo sa zranilo až 85 000 sovietskych a 6 500 československých bojovníkov.
„Pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru“ je národnou kultúrnou pamiatkou, na cintoríne sú hroby s menami 1 265 padlých bojovníkov. Pod sedlom stojí kamenný pylón (výška 28 m) s monumentálnym súsoším „Vďaka matky sovietskemu vojakovi za oslobodenie“ a obradnou sieňou. Pred pamätníkom bola vysadená „Aleja hrdinov Dukly“. Priamo na štátnej hranici vztýčili na mieste bývalej „Pozorovateľne generála Ludvíka Svobodu“ 49 metrov vysokú vežu.
Od Duklianskeho priesmyku až po obec Krajná Poľana sa rozprestiera areál „Vojenského prírodného múzea na Dukle“ a „Pamätník pyrotechnikov“ (4 metre vysoký žulový kváder s rukami, symbolizuje ženistu zneškodňujúceho míny nastražené nacistami).
Pod priesmykom je veľké parkovisko, bufet a hotel.
