Devínsky hrad

Z Wikipédie

Hrad Devín

Devínsky hrad alebo Hrad Devín je bývalý hrad v rovnomennej bratislavskej mestskej časti, ktorého zrúcaniny ležia na skalnom brale nad sútokom riek Moravy a Dunaja.

Mapy: 48° 10′ 26″ s. š., 16° 58′ 41″ v. d.

Patrí k významným pamätníkom slovenskej minulosti. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina.

Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu, keď na hradnom kopci vznikol kamenný, rozmermi však omnoho menší pohraničný strážny hrad. Jeho základom bola polygonálna strážna veža s obranným múrom, ktorú postavili na vrchole skalného brala. K rozsiahlejšej výstavbe hradu prišlo potom až v prvej polovici 15. storočia, keď vybudovali východné predhradie s novým obytným palácom. Roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí zriadili druhé predhradie. Vtedy postavili južne od skalného brala na osamele stojacom skalnom stržni menšiu polygonálnu strážnu vežičku s cimburím, nazývanú podľa povesti Panenskou vežou. Prestavbu horného hradu spolu s výstavbou nového opevnenia na južnom a severnom svahu urobili v dôsledku tureckého nebezpečenstva Báthoryovci, ktorí boli jeho majiteľmi v rokoch 1527 - 1606. Posledné opevňovacie práce uskutočnili na hrade Pálffyovci v druhej polovici 17. storočia, v čase opätovného tlaku Turkov na Viedeň, keď vznikla na severnom svahu mohutná hranolová bašta. Po zániku tureckého nebezpečenstva Devín stratil obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. Jeho zánik urýchlili aj napoleonské vojská, keď roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria.

Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi.

[upraviť] Literatúra

Veronika Plachá / Jana Hlavicová, Devín. Slávny svedok našej minulosti. Ilustrované dejiny (Bratislava 2003) ISBN 80-8046-231-3

[upraviť] Obrázky

Hrad Devín - Panenská veža	Hrad Devín - pohľad z veže	Hrad Devín - Pohľad na rakúsku stranu Dunaja	Hrad Devín
Hrad Devín	Hrad Devín	Hrad Devín	Hrad Devín
Hrad Devín	Hrad Devín	Hrad Devín	Hrad Devín
Hrad Devín-pohľad na Panenskú vežu	Hrad Devín - opevnenie