Collège de France

Z Wikipédie

Collège de France je výskumný ústav v Paríži v 5. obvode na Rue St-Jacques a Rue des Écoles v budove vedľa Sorbonny.

Patrí medzi prestížne verejnoprávne výskumno-vzdelávacie inštitúcie nazývané Grands établissements (slov. približne Významné ustanovizne). Vznikla v roku 1530 ako alternatíva k Sorbonne. Collège de France usporiadava aj prednášky, ktoré sú bezplatne prístupné verejnosti.

Obsah 1 Popis 2 História 3 Slávni profesori 4 Externé odkazy

[upraviť] Popis

Collège de France je zvláštna inštitúcia: jej oficiálnym poslaním je „učiť vedomosti, ktoré práve vznikajú“ (Enseigner le savoir en train de se faire), moderne povedané spájať bádanie a výuku. Má 54 profesorských miest, rozdelených do piatich oblastí:

• matematika,
• fyzika,
• ostatné prírodné vedy vrátane medicíny,
• spoločenské vedy,
• história, jazyky a literatúry.

Collège de France usporiadava pravidelné prednášky, prístupné verejnosti, nemá však žiadnych zapísaných študentov, žiadne študijné obory a neudeľuje žiadne tituly. Väčšina, ale nie všetci profesori sú Francúzi, dve miesta sa obsadzujú hosťujúcimi profesormi. Keď sa nejaké miesto uvolní, rozhodujú profesori o tom, kto na ne má byť povolaný. Profesúra na Collège de France je vo Francúzsku bez diskusie vrcholom vedeckej kariéry.

[upraviť] História

Roku 1530 založil kráľ František I. podľa rady svojho knihovníka, humanistu Guillaumea Budého, „Kráľovské kolégium“ alebo tiež „Kolégium troch jazykov“, pretože sa tu spočiatku vyučovala gréčtina, hebrejčina a latinčina. Profesori boli hmotne zaistení, neskôr sa k oborom pridalo právo, matematika a medicína. Po revolúcii v 1789 sa kolégium premenovalo na „Národné kolégium“ a od roku 1870 na Collège de France. Jej heslom od založenia je „Učí všetko“ (Docet omnia).

[upraviť] Slávni profesori

Medzi profesormi na Collège de France boli a sú taktiež nasledujúci:

Raymond Aron, sociológ a filozof Émile Benveniste, jazykovedec Henri Bergson, filozof a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, Claude Bernard, fyziológ, Marcellin Berthelot, chemik, Yves Bonnefoy, surrealistický básnik, Pierre Boulez, hudobný skladateľ, Pierre Bourdieu, sociológ, Fernando Henrique Cardoso, brazílsky sociológ a politik, Jean-François Champollion, egyptológ, ktorý rozlúštil hieroglyfické písmo, Georges Cuvier, biológ, Jacques-Arsène d'Arsonval, fyzik, Pierre-Gilles de Gennes, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku tekutých kryštálov, Stanislas Dehaene‎, neurovedec, Lucien Febvre, historik zo „Školy análov“ Michel Foucault, filozof, Ferdinand André Fouqué, geológ, Pierre Janet, psychiater a psychológ,

Frédéric Joliot, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, René Théophile Hyacinthe Laënnec, lekár, vynálezca stetoskopu, Paul Langevin, fyzik, Emmanuel Le Roy Ladurie, historik, Claude Lévi-Strauss, etnológ a antropológ Henri Maspéro, orientalista a sinológ, Jules Michelet, historik Adam Mickiewicz, poľský spisovateľ a revolucionár, Jacques Monod, nositeľ Nobelovej ceny za biochémiu, Guillaume Postel, renesančný matematik, kartograf a lingvista, Edgar Quinet, historik, Henri Victor Regnault, fyzik a chemik, Louis Robert, historik a archeológ, Jean-Pierre Serre, matematik a topológ, Paul Valéry, básnik a spisovateľ, Francois Vatable, učiteľ hebrejčiny na pôvodnom Kráľovskom kolégiu, Jean-Pierre Vernant, klasický filológ, historik a filozof, Paul Veyne, historik starého Ríma

[upraviť] Externé odkazy

• Collège de France (po francúzsky)
• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku College de France zverejneného na českej Wikipédii.
• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok