Chromozóm

Z Wikipédie

Submetacentrický chromozóm: 1. chromatida, 2. centroméra, 3. krátke rameno chromatidy, 4. dlhé rameno chromatidy

Chromozóm (gréc. chroma = farba, soma = telo) je (väčšinou stužkovitý) útvar v bunkovom jadre, viditeľný počas mitózy alebo meiózy, ktorý pozostáva z jednej alebo dvoch molekúl DNA a naviazaných bielkovín (nukleoproteínov). Chromozómy sú nositeľmi genetickej informácie zakódovanej do molekuly DNA.

Ako chromozóm sa označuje aj DNA prokaryotických buniek, aj keď nevytvára charakteristický útvar pozorovateľný pod mikroskopom, tak ako je to u eukaryotických buniek.

V eukaryotických bunkách sa chromozómy nachádzajú v bunkovom jadre (ktoré v prokaryotických bunkách neexistuje, hoci niekedy symbolicky hovoríme o nukleoidoch alebo jadrových ekvivalentoch). V prokaryotických bunkách je genetická informácia uložená v jedinom chromozóme. V eukaryotických bunkách sa naopak vyskytuje počet chromozómov závislý od druhu rastliny/živočícha.

Obsah

1 Chromozómy prokaryotických buniek
2 Chromozómy eukaryotických buniek
- 2.1 Zloženie
- 2.2 Referencie
3 Iné projekty

[upraviť] Chromozómy prokaryotických buniek

V nukleoidoch sa nachádza len kruhovitý, klbkovitý a pomerne krátky helix DNA, ktorá sa väčšinou označuje ako chromozóm, hoci nemá históny a iné chromozómové bielkoviny, ani typickú chromozómovú štruktúru. Eukaryotické a prokaryotické bunky majú rozdielne množstvo DNA, dĺžku molekúl DNA a usporiadanie špecifických nukleotidových sekvencií. Ďalším rozdielom oproti eukaryotickým bunkám je kontinuálna replikácia (čiže replikácia začínajúca v jednom štartovacom bode), kým eukaryotické chromozómy majú aj vyše 100 štartovacích bodov.

[upraviť] Chromozómy eukaryotických buniek

Počet chromozómov v bunkovom jadre môže byť diploidný – u somatických (telesných) buniek, alebo haploidný – u pohlavných buniek. V diploidnej sade sa vyskytujú páry homologických chromozómov, ktoré majú rovnaký tvar, veľkosť, štruktúru aj funkciu. Počet, tvar a veľkosť chromozómov je stálym znakom pre určitý druh. Súbor všetkých morfologických znakov sady chromozómov v bunke sa nazýva karyotyp.

[upraviť] Zloženie

Základnou štrukturálnou jednotkou eukaryotického chromozómu je chromonéma – špirálovito stočené vlákno. Vnútri chromozómu sú obyčajne štyri takéto vlákna, ktorých špiralizáciou a prekrížením vznikajú na nich útvary nazývané chromoméry. Tieto obsahujú zhluky molekúl DNA. Dve chromonémy spolu s chromomérami tvoria chromatidu a dve chromatidy tvoria celý chromozóm. V mieste spojenia týchto dvoch chromatíd sa nachádza centroméra, ku ktorej sa počas mitózy pripájajú vlákna deliaceho vretienka. Toto miesto na chromozóme označujeme ako primárna konstrikcia. Niektoré chromozómy obsahujú aj sekundárnu konstrikciu, ktorá sa vyskytuje na jednom z ramien a oddeľuje tzv. satelit (trabant). V tejto oblasti dochádza k rekonštrukcií jadierka (nucleolus) po skončení procesu mitózy. Jednotlivé úseky chromozómu nemajú jednotné chemické zloženie. Rozlišujeme euchromatínové a heterochromatínové úseky. Euchromatínový úsek je tvorený hlavne DNA a globulínmi, naproti tomu heterochromatínový úsek obsahuje komplex DNA, RNA a bielkovín histónového typu. Chromozómy nemajú na svojom povrchu membránu.