Chimérizmus

Z Wikipédie

Chimérizmus je jav, pri ktorom sa v rozličných bunkách určitého jedinca vyskytuje niekoľko taxonomicky blízkych genotypov (druhu, prípadne rodu). V takom prípade má jeden organizmus (rastlinný, či živočíšny) bunky s rozličným DNA. Chimérizmus môže vzniknúť mutáciami, polyploidizáciou, vrúbľovaním a inak.

Označenie javu bolo odvodené od mýtického tvora „chiméry“, ktorého jednotlivé časti tela pochádzali z rôznych zvierat (resp. aj človeka). V biológii sa ako chiméra označuje organizmus zložený z buniek s odlišnou genetickou výbavou.

Asi najčastejšou príčinou chimérizmu je umelý zásah do organizmu, cieľom ktorého je „dodanie“ časti iného jedinca. Pri rastlinách je to vrúbľovanie, pri živočíšnych organizmoch (a hlavne u ľudí) transplantácia. V takom prípade je často žiaducim stavom tzv. komplexný chimérizmus, keď napr. všetky krvné bunky a krvotvorné bunky kostnej drene majú DNA darcu. Organizmus sa chimérizmu dosiahnutom transplantáciou často bráni imunitnou reakciou.

[upraviť] Fetálny chimérizmus

Istá forma chimérizmu sa objavuje aj u matiek, ktoré porodili synov. V počte desiatok až stoviek buniek pripadajúcich na milión buniek matky sa nachádza chromozóm Y. Tieto bunky možno nájsť aj vyše 25 rokov po pôrode.

[upraviť] Tetragametický chimérizmus

Relatívne vzácnym javom je tetragametický chimérizmus. Ten vzniká zlúčením dvoch oplodnených vajíčok v počiatočnej fáze vývoja (zygota resp. blastocysta). Inak povedané - zárodočné bunky dvojvaječných dvojičiek sa zlúčia a začnú vytvárať jeden organizmus. V takom prípade bunky jednotlivých orgánov môžu mať rôzne sady chromozómov, dokonca rôzne sady chromozómov sa môžu vyskytovať aj v rôznych bunkách toho istého orgánu.

O niečo častejšia forma chimérizmu je jav, keď vajíčka, či spermie majú odlišnú DNA ako ostatné bunky jedinca.

U človeka-chiméry teda môže byť negatívny test DNA zavádzajúci.