Bitka pri Varne
Z Wikipédie
| Bitka pri Varne | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Uhorsko-Tureckých vojen | |||||||
 Poloha Varny v Bulharsku |
|||||||
|
|||||||
| Protivníci | |||||||
| Uhorsko, Poľsko a spojenci | Osmanská ríša | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Vladislav III. Ján Huňady |
Murad II. | ||||||
| Sila | |||||||
| 30 000 | 120 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| 11 000 mužov | 40 000 mužov | ||||||
| Uhorsko-turecké vojny |
|---|
| Rovine – Nicopolis – Varna – Kosovo – Belehrad – Moháč |
Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána Murada II. porazili poľské a maďarské vojská pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho.
[upraviť] Príčiny
Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12-ročného syna Mehmeda II.
Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."
[upraviť] Armády
Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľubené posily z Vlašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo neurobili.
[upraviť] Následky
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami. Viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4-ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu, na niekoľko desaťročí, koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.
