Bitka pri Trasimenskom jazere
Z Wikipédie
Bitka pri Trasimenskom jazere bola jednou z významných bitiek medzi Hannibalom a Rímom počas druhej púnskej vojny.
Trasimenské jazero (tal. Lago di Trasimeno) leží v strednej Etrúrii asi 16 km západne od Perugie (antická Perusia). Na jar roku 217 pred Kr. Hannibal opustil svoj zimný tábor a podarilo sa mu prejsť močaristým údolím rieky Arno (lat. Arnus). V ťažkých podmienkach previedol Hannibal svoje vojsko na suchú zem, ale pritom oslepol na jedno oko. Stratil veľa vojakov, z bojových slonov mu zostal len jeden.
Rímske vojsko, rozmiestnené v Ariminiu (dn. Rimini) a v Arretiu (dn. Arrezzo) mu nedokázalo v prechode zabrániť. Naopak, keď pod velením konzula Gaia Flaminia postupovalo pozdĺž severného brehu Trasimenského jazera, Hannibal obsadil okolité kopce Cortonského pohoria, ktoré sa takmer priblížilo k brehom jazera. Časť vojska umiestnil na brehu jazera, časť jazdy tajne ukryl, takže mohla zaútočiť od chrbta na Rimanov alebo zo svahov okolitých vŕškov.
Rimania sa chystali rozvinúť svoje šíky, keď na nich Hannibalovi vojaci zaútočili. Rímske vojsko malo nevýhodu aj v tom, že ráno sa z Trasimenského jazera zdvihla hmla, takže Hannibalovým útokom bolo úplne prekvapené a dezorientované.
Napriek tomu sa Rimania udatne bránili viac ako tri hodiny. Potom v boji zahynul konzul Gaius Flaminius a zvyšok rímskeho vojska sa dal na ústup, dokonca na útek. Niektorí vojaci sa snažili zachrániť vo vodách jazera, ale pod váhou ťažkej výzbroje sa utopili.
Asi 6000 vojakov sa zachránilo, ale potom sa vzdalo púnskemu vodcovi Maharbalovi, ktorý ich uvrhol do pút.
V boji padlo 15 000 Rimanov, 15 000 ich padlo do zajatia. Asi 10 000 ďalších vojakov sa jednotlivo alebo v malých skupinkách dostalo z obkľúčenia a postupne sa vrátili do Ríma. Kartáginci stratili asi 25 000 mužov, ďalší zahynuli v dôsledku ťažkých rán.
Po víťazstve pri Trasimenskom jazere zamieril Hannibal na juhovýchod Itálie do Umbrie, kde porazil asi 4000 jazdcov, ktorým velil proprétor Gaius Centenius. V Ríme prepukala panika, preto senát nariadil, aby bol menovaný diktátor Quintus Fabius Maximus a veliteľ jazdy (lat. magister equitum) Marcus Minucius Rufus.
Schyľovalo sa k najťažšej bitke v druhej púnskej vojne, k bitke pri Kannách.
