Bitka na Katalaunských poliach

Z Wikipédie

Bitka na Katalaunských poliach známa tiež ako bitka pri Chalons sa odohrala 20. júna 451; bolo v nej odrazené vojsko kráľa Attilu zložené z Hunov a ďalších podrobených národov (Ostrogóti, Herulovia, Skirovia, Gepidi atď.)Na strane Západorímskej bojovali spojenými silami Rimanov, Vizigótov, Alanov a Frankov pod vedením rímského veliteľa (magister militum) Flavia Aetia a vizogótskeho kráľa Teodoricha.

[upraviť] Predohra

Roku 450 sa Attila rozhodol vpadnúť so svojim vojskom do Západorímskej ríše. Začiatkom roku 451 prekročil Rýn a vtrhol do Galie. Z Itálie bol preto proti nemu vyslaný generál západorímskych vojsk, Flavius Aetius.Aetius sa však nemohol spoliehať iba na rímske légie,a tak presvedčil váhavého vizigótskeho kráľa Theodoricha a iné kmene,aby sa k nemu pridali.

Deň pred bitkou narazili franské vojská(bojovali za Rimanov) na oddiel asi 15 000 Gepidov a porazili ho.

[upraviť] Bitka

Na Kataulánskych poliach sa 20. júna 451 (podľa niektorých iných zdrojov to bolo 20. septembra) stretli západorímske vojská zložené z rímskych légii, vizigotských, franských a ďalších germánskych vojsk, ktoré sa podarilo Aetiovi zozbierať. Na strane Hunov boli hunské oddiely, Ostrogóti, Skýti a mnohé ďalšie kmene.

Armáde velil generál západorímskych vojsk, Flavius Aetius a Vizigotsky král Teodorich I.. Na ľavom krídle rímskeho vojska boli rímske légie, napravo boli Vizigóti a v strede boli ostatní germánsky spojenci vrátane nespoľahlivých Alanov, ktorí tak nemohli z bojiska utiecť. V dôsledku menšieho počtu rímskych vojsk, sa Aetius rozhodol pre defenzívnu taktiku a vyčkával na hunský útok na brehoch Marny. Na hunskej strane boli okrem Hunov, ktorí sa nachádzali v strede bojovej zostavy po krídlach Ripuarovia a Ostrogóti.

Bitka sa začala útokom vojsk Torismunda, teodorichovho syna na Attilove jednotky prechádzajúce cez rieku na kopec, ktorý dominoval bojisku. Vizigoti útočiacich Hunov odrazili a ovládli kopec, neskôr iná časť hunského vojska zaútočila na slabý stred protivníkovej zostavy a tak spojené rímsko-germánske oddiely rozdelili. Alani v tomto boji opustili svoje pozície a Vizigótske vojská sa tak dostali do ťažkej situácie. V boji padol i Teodorich, ktorého zabil oštepom Ostrogótsky bojovník Andag. Ranený kráľ spadol z koňa a bol ušliapaný vlastnými vojakmi. V tomto momente zasiahol do boja Torismund, Teodorichov syn, ktorý s časťou svojho vojska, ktorá dovtedy držala vrchol kopca, vyrazil a zaútočil z boku na Hunov. Tí sa dostali do klieští, medzi rímske a vizogótske vojsko a v panike ustúpili do vozového tábora. V boji bol ľahko ranený aj Attila. Boje však ešte trvali dlho do noci. V tme sa Torismund so svojimi bojovníkmi dostal omylom do hunského tábora a iba so šťastím sa mu podarilo utiecť. Nedopatrením sa ku nepriateľovi dostal i Aetius, no včas sa stihol prebiť k Rimanom. Keď nakoniec Vizogóti našli mŕtve telo svojho kráľa Teodoricha navrhol Torismund Aetovi, aby mu dovolil zaútočiť na hunský tábor.

Aetius sa však obával, že ak by Vizigoti zajali alebo v boji zabili Attilu, získali by rozhodujúcu úlohu v celej ríši. Preto Thorismonda radšej poslal domov, s tým aby sa tam ponáhlal, lebo mu bratia môžu ukradnúť trón. Lstami potom odohnal všetkých spojencov. No nepripadal si taký silný, aby mohol zaútočiť.

[upraviť] Dohra

Rimania následne z bojiska pozbierali korisť a odišli. Napriek tomu, že sa bitka na Katalaunských poliach niekedy označuje za koniec hunského nebezpečenstva, bol iba krátkodobým a neúplným víťazstvom. Attila síce stratil mnoho mužov, ale podarilo sa mu bezpečne vrátiť do vlasti. V nasledujúcich rokoch podnikol niekoľko útokov na samotný stred Západorímskej do Itálie a podarilo sa mu bohužial zničiť veľa krásnych miest, ako bohatú Aquileiu. Pápež Lev I. však Attilu zastavil a on odtiahol preč (pravdepodobne pre to, že bol medzi Hunmi mor). O rok nato Attila zomrel. Bitka na Katalaunských poliach bola posledné veľké západorímske víťazstvo.