Besnota

Z Wikipédie

Besnota (lat. rabies) je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, a teda aj človeka. Patrí medzi zoonózy (ochorenia prenosné zo zvierat na človeka). Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny chovania, zvýšená dráždivosť, agresivita a paralýzy. Často končí smrťou.

Obsah 1 História 2 Etiológia 3 Epizootológia 4 Patogenézia 5 Symptomatológia 6 Diagnostika 7 Terapia 8 Prevencia a profylaxia 9 Prognóza 10 Iné projekty 11 Externé odkazy

[upraviť] História

O etiológii (príčine vzniku) besnoty panovali až do 19. storočia najrôznejšie predstavy. Za pôvodcu boli v stredoveku okrem iných označované aj smäd, hlad, rôzne atmosférické javy, kolísanie teploty, démoni a iné. Tiež jednou z teórií výskytu tejto choroby u psov bola prítomnosť belavej chrupavčitej štruktúry na spodine jazyka. Ľudia tej doby sa domnievali, že po vyrezaní tohoto útvaru psa vyliečia. No nestalo sa tak...
Infekčnú povahu ochorenia dokázal až Georg Gottfried Zinke roku 1804. Experimentálne nakazil zdravého psa besnotou prenosom slín zo psa chorého. Základy modernej vedeckej koncepcie vo výzkume tejto nákazy položil Louis Pasteur koncom 19. storočia. Dokázal pôvodcu ochorenia v mozgu uhynutého zvieraťa, rozpracoval intracerebrálny spôsob inokulácie a položil základy pre antirabickú imunizáciu.

[upraviť] Etiológia

[upraviť] Epizootológia

[upraviť] Patogenézia

[upraviť] Symptomatológia

[upraviť] Diagnostika

[upraviť] Terapia

[upraviť] Prevencia a profylaxia

[upraviť] Prognóza

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Besnota
• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Besnota

[upraviť] Externé odkazy