Ametyst
Z Wikipédie
Ametyst je nerast. Je to fanerokryštalická kremeňa tmavofialovej, fialovej až červenofialovej farby.
Jeho názov pochádza zo starogréckeho slova amethustos, znamenajúceho neopitý. Názov sa viaže na starogrécku legendu o pôvode ametystu, podľa ktorej najvyšší boh Zeus rozlial kalich s vínom na biely kremeň, ktorý potom prijal farbu vína.
Obsah |
[upraviť] Charakteristika
Kremeň je priehľadný až priesvitný nerast so skleným leskom na čerstvom povrchu. Odroda ametyst je typická svojím nádherným fialovým sfarbením. Ametyst vzniká prevažne hydrotermálne. Na svetle môže blednúť, pod vplyvom tepla zase žltne a mení sa na citrín. Množstvo kameňov, ktoré sa predávajú ako citríny, sú v skutočnosti tepelne upravené, zväčša menej kvalitné ametysty.
[upraviť] Výskyt
Tento nerast sa vyskytuje zvyčajne vo vyvretých, premenených a usadených horninách a bežne ho možno nájsť aj na rudných žilách.
Najznámejšie náleziská sú na Urale (Rusko), v Brazílii (Minas Gerais, Mato Grosso, Rio Grande de Sul, Serra Mar), ale aj v Uruguaji, na Srí Lanke, v Barme, Zimbabwe, v Mozambiku, na Madagaskare a v Austrálii. Kryštály z brazílskych a uruguajských nálezísk sa nachádzajú ako lúčovité masy, v ktorých sa jednotlivé kryštály podobajú pyramídam. Aj na Slovensku sa vyskytovali nádherné drúzy ametystov drahokamovej kvality. Až do 10 cm dlhé kryštály sa našli v hydrotermálnych žilách ložiska Banská Štiavnica, ale ametysty sa vyskytovali aj v ložisku Hodruša, Vyhne a Zlatá Baňa. Ak sa v tej istej hornine nachádza ametyst s citrínom, nazýva sa ametrín. Náleziská ametrínov sú napríklad v Bolívii.
[upraviť] Ametyst v histórii
Starovekí Gréci verili, že ich pitie vína z ametystovej nádoby ochráni pred otravou. Staroveké mezopotámske civilizácie z ametystu vyrábali valcové pečatidlá s vyrytým náboženským obrazom a menom majiteľa. Ametyst si cenili aj starovekí Egypťania, ktorí ho používali pri výrobe šperkov. V časoch raného kresťanstva sa verilo na upokojujúce vlastnosti ametystu. Ametyst bol symbolom vysokého duchovného stavu, ktorý musia prijať biskupi. Z tohto dôvodu sa ametystové prstene stali súčasťou biskupských insígnií. Ametyst bol vždy spájaný s čistotou a zbožnosťou. Upredňostňovali ho členovia kráľovských rodín, lebo fialová sa považovala za vladársku farbu. Najviac cenené boli ametysty s nádychom červenej, ktorú spôsobujú stopy mangánu. V Tibete sa ametyst považuje za kameň zasvätený Budhovi.[1]
[upraviť] Súčastné využitie
V dnešnej dobe sa ametyst fazetuje alebo brúsi na kabošony. Nebrúsené prizmatické kryštály sa nosia ako bižutéria.[1]
[upraviť] Poznávanie
Kremeň sa rozpúšťa v kyseline fluorovodíkovej.
[upraviť] Výskyty na Slovensku
Banská Štiavnica, Hodruša - Hámre, Kremnica
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Referencie
- ↑ 1,0 1,1 R. L. Bonewiz, M. Konzultanti, R. E. Carruthers, 2007. Kamene a drahokamy. Bratislava: Slovart
[upraviť] Externé odkazy
- Mineraly.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
