Alžbeta Pomoranská
Z Wikipédie
Alžbeta Pomoranská (po česky aj Eliška Pomoranská) (* 1347 – † 14. február 1392, Hradec Králové) bola česká kráľovská manželka a rímska cisárska manželka, štvrtá a posledná manželka českého kráľa Karola IV..
Obsah |
[upraviť] Život
[upraviť] Kráľovská manželka
Alžbeta bola pokrvne spriaznená tak s dynastiou Luxemburgovcov, ako aj s dynastiou poľských Piastovcov. Narodila sa ako dcéra pomoranského vojvodu Bohuslava V. a poľskej princeznej Alžbety, dcéry poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého
Od svojich predchodkýň sa Alžbeta odlišuje vo viacerých oblastiach – má mohutnú, statnú postavu, pričom na svoju dobu disponuje mimoriadnymi fyzickými schopnosťami, má tvrdohlavú povahu, no taktiež je najplodnejšia zo všetkých štyroch kráľovských manželiek, pretože porodí viac detí než všetky predchádzajúce Karlove manželky dovedna. V čase sobáša mala Alžbeta 16 rokov a jej manžel 47.
Sobáš Alžbety a Karola IV. sa konal 21. mája 1363 v poľskom Krakove. Na sobáša sa zúčastnilo veľa európskych aj českých šľachticov, ako aj mnohí vládcovia – prišiel poľský kráľ, uhorský kráľ, dánsky a cyperský kráľ, a veľa ďalších šľachticov. Ich sobáš však nemá s láskou nič spoločné, čo nebolo v tých časoch nič neobvyklé, a samotný kráľ si na to už zrejme zvykol, pretože všetky jeho predchádzajúce manželstvá boli len politickými kalkuláciami. Je to politická záležitosť, vďaka ktorej sa český kráľ pomerne bezbolestnou cestou zbavuje protičeskej koalície poľského a uhorského kráľa s rakúskym vojvodom Rudolfom IV..
Alžbeta je 18. júna 1363 korunovaná v Prahe za českú kráľovnú a o päť rokov neskôr (1. novembra 1368) je korunovaná aj za rímsku cisárovnú. Zo štyroch manželiek Karola IV. sa rímskou cisárovnou pred ňou stala len Anna Svídnická. Cisársku korunu jej na hlavu nasadí sám pápež Urban V..
Svojmu manželovi dá šesť detí, z toho štyroch synov. Svoje deti si ostražito stráži a otvorene sa stavia proti prvorodenému synovi a dedičovi Karola IV., Václavovi. Tak ako každá matka sa snaží pre svoje deti dosiahnuť čo najlepšie postavenie, pričom si zakladá najmä na svojom synovi Žigmundovi. Napriek tomu, že kráľ svojho prvorodeného syna korunoval za českého kráľa (bol korunovaný ako Václav IV.) len dva dni pred korunováciou svojej poslednej manželky, aj jeden z Alžbetiných synov – Žigmund Luxemburský – sa po smrti svojho staršieho nevlastného brata Václava stáva otcovým následníkom a dedičom českej a uhorskej kráľovskej koruny. Je však aj posledným Luxemburgom, ktorý zasadne – hoci len na chvíľu – na český trón.
[upraviť] Kráľovná – vdova
Svojho manžela Alžbeta prežije o celých 15 rokov. Ako vdova sa naďalej venuje výchove svojich detí. Nemieša sa do politiky a ani sa nevenuje povinnostiam kráľovnej, to prenecháva manželke Václava IV. – Žofii Bavorskej. Sama venuje všetko úsilie a čas tomu, aby finančne i politicky podporila svojho syna Žigmunda a zabezpečila mu ak nie českú, tak aspoň uhorskú kráľovskú korunu. Posledné roky strávi vo východných Čechách, ktoré priniesla Karolovi IV. ako svoje veno. Zomiera 14. februára 1393 v Hradci Králové a pochovaná je vedľa svojho manžela a jeho manželiek v kráľovskej hrobke v chráme sv. Víta v Prahe.
