Alžbeta Kotromanićová

Z Wikipédie

Alžbeta Kotromanićová
uhorská kráľovná
Narodenie	okolo 1340, Bosna
Úmrtie	január 1387 Novigrad, Chorvátsko
Pozri aj Biografický portál

Alžbeta Kotromanićová alebo Alžbeta Bosnianska (* okolo 1340 – † január 1387) bola druhá manželka uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého.

[upraviť] Život

Bola vychovávaná na uhorskom kráľovskom dvore. 20. júna 1353 uzavrela v Budíne sobáš s Ľudovítom Veľkým, ktorý bol v tom čase už štvrtý rok vdovcom (jeho prvá manželka Margaréta Luxemburská zomrela v roku 1349). Išlo o nerovný sobáš, v ktorom podstanú úlohu vraj zohrala Alžbetina krása.

Počas života Ľudovíta Veľkého nezasahovala aktívne do politiky. Jednak bola dlhé roky v tieni svojej svokry Alžbety Poľskej. Z druhej strany jej postavenie tiež komplikovalo to, že dlho nemohla dať Ľudovítovi deti a nakoniec mu dala iba dcéry.

Po smrti Ľudovíta († 10. september 1382) sa dostala do ťažkej situácie. Časť poľskej šľachty bola ochotná akceptovať hociktorú z dcér Ľudovíta Veľkého, pokiaľ bude aj s manželom sídliť v Poľsku. Druhá časť poľskej šľachty chcela za kráľa Piastovca Semovíta Mazovieckeho. Alžbeta sa preto pokúsila získať Poľsko silou a vyslala do Poľska vojsko na čele so Žigmundom Luxemburským. Výprava však nemala veľký úspech. Alžbeta sa ešte snažila, aby sa poľskou kráľovnou stala Mária, čo by jej ako regentke umožnilo vládnuť v Uhorsku aj Poľsku. Poľská šľachta však odmietla uhorsko-poľskú personálnu úniu a žiadali nástupníctvo najmladšej dcéry Hedvigy, ktorá nakoniec roku 1384 odišla do Poľska.

Ďalšia dcéra Mária bola medzitým už 17. septembra 1382 korunovaná na uhorského kráľa. Vládu však prebrala Alžbeta. Pod vplyvom svojho radcu palatína Mikuláša Gorjanského, začala plánovať sobáš Márie (v tom čase už snúbenice Žigmunda Luxemburského) s členom francúzskeho panovníckeho rodu, Ľudovítom Orleánskym. To vyvolalo odpor u Luxemburgovcov, ale aj u neapolského kráľa Karola Malého a pápeža Urbana VI. Uhorská šľachta sa rozdelila do troch táborov: jedni chceli za kráľa Žigmunda, druhí stáli za kráľovnou a spojením s Francúzskom, tretí tábor na čele so záhrebským biskupom Pavlom Horváthom a bývalým mačvianskym bánom Jánom Horváthom presadzoval za panovníka Karola Malého.

V novembri 1385 po obsadení Budína si Žigmund vynútil uzavretie manželstva s Máriou. Ale po jeho odchode nadviazala Alžbeta kontakt s Karolom Malým, ktorý sa zdržiaval v Záhrebe, spoliehajúc sa na prísahu, ktorú Karol zložil kráľovi Ľudovítovi ohľadom práv jeho dcér. Karol na čele silného vojska sa však snažil ujať vlády v Uhorsku a 31. decembra 1385 bol nakoniec za prítomnosti Alžbety a Márie v Stoličnom Belehrade korunovaný na kráľa. 7. februára 1386 ho Alžbeta pod zámienkou odovzdania listu od Žigmunda Luxemburského pozvala do svojich komnát, kde na Karola Malého spáchal atentát Blažej Forgáč. Karol bol ťažko ranený a bol uvrhnutý do väzenia na Vyšehrade, kde zomrel na následky zranenia alebo bol zavraždený.

Na jar roku 1386 vpadlo do Uhorska české vojsko Václava IV. V apríli sa pri Rábe (Győr v Maďarsku) stretla Alžbeta s českým kráľom Václavom IV. a zmierila sa so zaťom Žigmundom, ktorému musela ako právoplatnému manželovi vydať svoju dcéru a mala splatiť všetky Žigmundove dlžoby vzniknuté za vojny. Dňa 25. júla 1386 počas cesty na hrad Gorjany boli kráľovné Alžbeta a Márie v Sriemsku prepadnuté stúpencami zavraždeného Karola Malého. Držali ich v zajatí na hrade Gomnec, neskôr na hrade Novigrad pri Zadare. Tu v januári 1387 Alžbetu pred očami vlastnej dcéry zahrdúsil Ján Horváth. Údajne preto, že poslala tajnú správu do Benátok, aby loďstvom blokovali Novigrad z mora a tak zabránili odvezeniu Alžbety a Márie do Neapola.

[upraviť] Rodina

• otec Štefan II. Kotromanić, bosniansky bán
• matka Alžbeta Kujavská
• manžel Ľudovít Veľký
  • dcéra Mária (* 1365 – † 1366)
  • dcéra Katarína (* 1366 – † 1377)
  • dcéra Mária (1371), neskôr uhorský kráľ (sic!) Mária z Anjou
  • dcéra Hedviga (1372), neskôr poľský kráľ (sic!) Hedviga I.