Alžbeta Bavorská

Z Wikipédie

Alžbeta Bavorská
Portrét cisárovnej Alžbety, Georg Raab, Galéria umenia, Ľvov
Narodenie	24. december 1837 Mníchov, Bavorsko
Úmrtie	10. september 1898 Ženeva, Švajčiarsko
Pozri aj Biografický portál

Alžbeta Bavorská, zv. Sissi, (* 24.12.1837, Mníchov, † 10.9.1898, Ženeva), bola bavorská princezná, rakúska cisárovná (od r. 1854), česká a uhorská kráľovná (od r. 1854), dcéra bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa (* 1808, † 1888) a vojvodkyne Ludoviky Wilhelminy Bavorskej (* 1808, † 1892), manželka cisára Františka Jozefa I..

Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo jej celé meno) pochádzala z vedľajšej, nesuvérennej vetvy rodu Wittelsbachovcov. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. a sestrou Žofie, matky Františka Jozefa I.

Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ako dieťa žila v tieni svojej staršej sestry Heleny. S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako nastávajúcej manželky jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle Ischl kam Žofia cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou 23.4.1854 oženil.

Pôvodne šťastné manželstvo narážalo od samého počiatku na úskalia spôsobované neprimeranými zásahmi Alžbetinej autoritatívnej svokry. Na viedenskom dvore sa cítila príliš obmedzovaná prísnou spoločenskou etiketou, na ktorú nebola zvyknutá. Všetky ústrky spočiatku trpela, no po zverení výchovy jej syna Rudolfa arcivojvodkyni Žofii demoštratívne opustila dvor. Až neskôr si vymohla ukončenie prísnej vojenskej výchovy svojho syna.

Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom Gyulom Andrássym. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom v r. 1867. Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi z rokov 1848 – 1849, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná.

Busta "Sissi" v Alžbetinom parku v Ostrihome, Maďarsko

V 60-tych rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Skladala verše v štýle H. Heineho. Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok, nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.

Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Častokrát cestovala do Mníchova.

V júli r. 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej na zastávke v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, ktorému Alžbeta podľahla. Atentátnika zadržali, odsúdili na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu.

[upraviť] Zaujímavosti

Bronzovú sochu Alžbety od Gyulu Donátha z roku 1903 možno nájsť v kúpeľnom parku v Bardejovských Kúpeľoch.

Osobnosť "Sissi" najviac preslávil a spopularizoval nemecký rovnomenný film Ernsta Marischku z roku 1955 s herečkou Romy Schneiderovou v hlavnej úlohe.

[upraviť] Rodinné pomery

S manželom, cisárom Františkom Jozefom I. mali šyri deti:

Žofia (* 5.3.1855, † 25.5.1857)
Gizela (* 15.7.1856, † 27.7.1932), manžel Leopold (* 1846, † 1930), bavorský princ
Rudolf (* 28.1.1858, † 30.1.1889), manželka Štefánia Belgická
Mária Valéria (* 22.4.1868, † 6.9.1924), manžel František Salvator Toskánsky (* 1866, † 1939), 10 detí