Štúrovo
Z Wikipédie
| Štúrovo | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Vlajka |
 |
 |
| Mapa | |
 |
|
| Základné údaje | |
| Kraj: | Nitriansky |
| Okres: | Nové Zámky |
| Región: | Podunajsko |
| Poloha: | 47° 47' 56" s. š. 18° 43' 24" v. d. |
| Nadmorská výška: | 110 m n.m. |
| Rozloha: | 13,442505 km² |
| Počet obyvateľov: | 11 122 (31.12.2005) |
| Hustota obyvateľstva: | 892 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| ŠÚJ: | {{{Kód}}} |
| EČV: | NZ |
| PSČ: | 943 01 |
| Telefónna predvoľba: | 0 36 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa: | Mestský úrad Štúrovo Nám. slobody 1 943 01 Štúrovo |
| Web: | www.sturovo.sk |
| E-mail: | primator@sturovo.sk |
| Telefón: | 75 11 073 |
| Fax: | 75 11 472 |
| Politika | |
| Primátor: | Mgr. Ján Oravec (NEKA) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Štúrovo (maď. Párkány, nem. Gockern) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji.
Obsah |
[upraviť] Polohopis
Štúrovo sa rozkladá v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, obklopujú ho rieky Dunaj, Hron a Ipeľ. Severozápadne od mesta sa rozprestiera Podunajská rovina, ale na východe sa nachádza pohorie Kováčovské kopce (Burda) a na juhu maďarské pohorie Pilis. Mesto patrí do okresu Nové Zámky a je súčasťou Nitrianskeho kraja. Od Nových Zámkov je vzdialené 55 km, od Nitry 87 km, od Bratislavy 151 km, a od Budapešti 60 km.
[upraviť] Geografia
V okolí mesta sa začína ohyb Dunaja. Prielomový úsek doliny Dunaja medzi slovenským pohorím Kováčovské kopce (Burda) a maďarskými Pilišskými vrchmi sa nazýva Vyšehradská brána. Dunaj tu využíva zníženinu v zemskej kôre, ktorá vznikla na zlomovej línii. Vyhĺbený dolinový meander dokazuje tektonický zdvih okolitých pohorí.
Najnižší bod mesta sa nachádza vo výške 103 m n.m. a je pri brehu Dunaja a najvyšší bod mesta sa nachádza vo výške 132 m n.m. na vrchole Božieho kopca pri Továrenskej ulici.
[upraviť] Geomorfologický vývoj a pôdy
Oblasť mesta bola na prelome treťohôr a štvrtohôr zaliata najprv tortónskym a potom sarmatským vnútrozemným morom. Tieto moria vplyvom zemskej horotvornej činnosti zanikli. Zostali po nich len slané lagúny v pôdnych priehlbinách, ktoré sa tiež postupne vyparili. O existencii týchto morí svedčia ešte aj dnes slané pôdy a slaniská, ktoré sa tiahnu severným smerom od mesta.
Pôdne zloženie predstavuje oblasť neogénnej alpsko-karpatskej priehlbiny a eolitický reliéf sprašov, sprašových hornín a naviatych pieskov. Mesto sa rozkladá na poslednom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Sprašové sedimenty majú na niektorých miestach hrúbku až 20 metrov.
[upraviť] Klimatické podmienky
Štúrovo patrí do teplej klimatickej oblasti s vysokým počtom letných dní, ktorých je za rok približne 70 a je tiež je tu dlhý slnečný svit - až okolo 2000 hodín ročne.
Mesto sa radí na 1.miesto vrámci Slovenskej republiky v najvyššej priemernej ročnej teplote, ktorá v Štúrove dosahuje ročný priemer 10,4 stupňa Celsia.
Priemerné ročné zrážky dosahujú 566 mm, čo predstavuje v rámci Slovenska suchú oblasť. Priemerná ročná vlhkosť je 74%.
Veternosť v meste a na okolí je mierna, pretože tak ako Čerhátske pahorky a Kováčovské kopce na ľavom brehu rieky Dunaj, ako aj Pilišské a Vertéšske vrchy na pravom brehu Dunaja je zmierňujú.
[upraviť] Vodstvo
Mesto patrí do úmoria Čierneho mora a nachádza sa v povodí Dunaja, nakoľko ním preteká rieka Dunaj a okolím mesta rieky Hron a Ipeľ. V okolí sú umelé vodné nádrže, ktoré priaznivo vplývajú na mikroklímu okolia.
Štúrovo leží na 1718 km rieky Dunaj.
V roku 1949 bol pri Dunaji zrealizovaný vrt v hĺbke 140 metrov, ktorý objavil prameň termálnej vody s teplotou 30 stupňov Celsia. Následne sa začalo s budovaním termálneho kúpaliska (dnešného TK II, alebo "starého kúpaliska")
Následne bol v roku 1973 objavený ďalší zdroj termálnej vody v hĺbke 130 metrov s teplotou 39,7 stupňa Celsia a výdatnosťou 70 l/s, ktorý sa stal zdrojom dnešného termálneho kúpaliska Vadaš.
[upraviť] Rastlinstvo a živočíšstvo
Štúrovo a jeho okolie patrí do pásma dubových lesov. Kvôli potrebe pôdy na poľnohospodárske účely bolo územie takmer celé odlesnené. Pôvodné lesy ostali len v chránených územiach v okolí mesta. Rastlinstvo sa do tejto oblasti rozšírilo hlavne z oblasti Panónskej nížiny, dolného Podunajska a z oblasti Čierneho mora. Rastliny rastúce v tejto oblasti sa vyznačujú hlavne dlhými koreňmi s vysokou sacou schopnosťou a redukovanými prieduchmi z dôvodu zníženého prísunu vlahy. V minulosti sa v inudačných (záplavových)oblastiach vyskytovali lužné lesy zložené z rýchlorastúcich mäkkých drevín ako napríklad z vŕb (Salix) a topoľov (Populus).
V okolí mesta prevažuje živočíšstvo lúk a polí. Pôvodne tieto druhy obývali stepi a k nám sa dostali až po premene lesa na poľnohospodársku pôdu. Typické prispôsobenie sa zvierat farbou k prostrediu je viditeľné napr. u zajaca poľného (Lepus europeaus) alebo jarabice poľnej (Perdix perdix). Avšak nenachádza sa tu veľká druhová pestrosť fauny.
[upraviť] Ochrana prírody
Najvýznamnejším chraneným územím je Národná prírodná rezervácia Kováčovské kopce, ktorá sa delí na na severnú a južnú časť.
Významnejšou z hľadiska prírodného bohatstva je NPR Kováčovské kopce juh, ktorá bola vyhlásená v roku 1966 s výmerou 364 ha. Je to sopečné pohorie s najvyšším bodom 396 m n.m. Útesy z andezitou sú porastené listnatými lesmi s najbohatšou teplomilnou biocenézou v Slovenskej republike. Pre niektoré teplomilné druhy predstavuje tunajšia NPR jediné nálezisko na Slovensku a najsevernejší výskyt v celej Európe
Ďalším chráneným územím je NPR Kováčovské kopce sever vyhlásená v roku 1966 s výmerou 199 ha. Je to lokalita s bukovo-dubovými lesmi v najnižších polohách Slovenskej republiky
Taktiež významnou národnou prírodnou rezerváciou je NPR Kamenínské slanisko s rokom vyhlásenia 1983 a rozlohou 34,9 ha. Nachádza sa tu slanomilné rastlinstvo (limonka gmelinová, skorocel morský, kosatec pochybný)
[upraviť] Poľnohospodárstvo
Okolie mesta je typické svojou úrodnou pôdou, hlavne černozemou, ktorá je veľmi kvalitná a s vhodnými prírodnými podmienkami zaručuje bohatú úrodu. Pestuje sa hlavne pšenica, raž, kukurica, slnečnica, repka olejná ale aj mnoho ďalších plodín.
Poľnohospodárska pôda sa vrátila po roku 1989 pôvodným majiteľom, ktorí ju predali alebo si ju sami obhospodarujú.
[upraviť] Priemysel
Do 60. rokov minulého storčia bol priemysel slabo rozvinutý (v meste fungoval mlyn, škrobáreň, teheľňa) a až po vzniku Juhoslovenských celulózok a papierní (1963) sa menil charakter mesta, z ktorého sa vyprofiloval jeden z najväčších papierenských závodov v tedajšom Československu.
[upraviť] Doprava
Štúrovo je vďaka svojej polohe významnou dopravnou, hlavne železničnou križovatkou. Najbližším letiskom je letisko Ferihegy v Budapešti a letisko M.R. Štefánika v Bratislave.
Územím Štúrova prechádzajú 2 železničné trate. Jedna z nich tvorí súčasť hlavného ťahu z Českej republiky cez Bratislavu, Nové Zámky do Štúrova s priamym pokračovaním do Budapešti. Táto trať sa nachádza na európskom koridore č.IV. Trať sa využíva hlavne na tranzitnú prepravu vo východo-západnom smere. Významná je ale aj osobná vnútroštátna a medzinárodná preprava. Druhou železničnou traťou je trať Štúrovo - Levice, ktorá má regionálny charakter. Je jednokoľajová a bez elektrickej trakcie.
Štúrovom neprechádza významná cesta. Mesto je s okolím spojené cestami: 63 (Komárno), 509 (Nové Zámky), 76 (Levice), 564 (Šahy)
Vodná doprava má najväčšie rezervy zo všetkých druhov dopravy v Štúrove. Mesto má 2 prístavy. Osobný sa nachádza v centre mesta na nábreží Dunaja a nákladný prístav je v areáli firmy Smurfit Kappa. Oba tieto prístavy sú využívané minimálne.
[upraviť] Obyvateľstvo
V roku 2001 žilo v Štúrove 11708 občanov. Z toho je národnosti slovenskej 28,13% obyvateľstva a národnosti maďarskej 68,74%
[upraviť] Školstvo a zdravotníctvo
V Štúrove sa nachádza 5 materských škôl, 2 základné školy (slovenská a maďarská), gymnázium, združená stredná škola (bývalé papierenské učilište) a súkromná obchodná akadémia
Mesto má vlastnú polikliniku a stanicu rýchlej zdravotnej pomoci. Najbližšia nemocnica sa nachádza v Ostrihome a v Nových Zámkoch
[upraviť] O Štúrove
[upraviť] Ulice
Štúrovo má od 9. septembra 2005 pešiu zónu, ktorá bola postavená za 6 mesiacov. Náklady na postavenie pešej zóny činili 48 miliónov Sk. Európska únia na túto stavbu prispela sumou 40 000 000 Sk. Po otvorení pešej zóny sa v meste vytvoril systém jednosmerných ulíc slúžiacich na parkovanie.
[upraviť] Časti obce
K Štúrovu patrili v nedávnej minulosti obce Nána a Obid, ktoré sa postupne po roku 1989 od mesta znova odčlenili.
[upraviť] Symboly obce
Erb Štúrova tvorí tvar mierne špicatého, neskoro gotického štítu s dvoma modrými poľami, ktoré symbolizujú sútok dvoch riek: Dunaja a Hrona. V štíte uprostred je zlatý klin trojuholníkového tvaru symbolizujúci bývalý pôdorys hradieb mesta, zlatá farba vyjadruje zafarbenie tunajších polí pri žatve - úrodnosť. V zlatom kline sa nachádza červená kohútia hlava. Kohút naznačuje najstarší názov mesta Kakath. Červená farba a päťcípy hrebeň poukazuje na päť najväčších požiarov, ktoré mesto prekonalo (1529,1532,1543,1595,1683)
[upraviť] História
Mesto vďaka výhodnej polohe bolo osídlené už v praveku. Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy. Mesto bolo dôležitým dunajským brodom už v dobe rímskej. Anavum bolo jedným z predností chýrneho „Limes Romanus“, vybudovaného v období cisárstva. Z týchto čias pochádza a k tomuto okoliu sa viaže vzácna pamiatka, prvé literárne dielo, ktoré vzniklo na našom území.
V 6. storočí tento priestor spoločne osídlili Slovania a Avari. Slovanské osídlenie v severnej okrajovej časti Avarskej ríše muselo byť intenzívne a životaschopné, lebo krátko po jej zániku v poslednom desaťročí 8. storočia vzniklo neďaleko Štúrova, v prostredí osídlenom predtým Avarmi, slovanské hradisko na brehu Dunaja v Mužli-Čenkove.
V roku 896 sa datuje príchod maďarských kmeňov, ktoré si podmanili pravý breh Dunaja s dovtedy slovanským hradom Strigoň, dnešným Ostrihomom. Ostrihom sa stal prvým sídlom uhorských kráľov z rodu Árpádovcov a tento fakt mal veľký význam aj na rozvoj osady Kakath, založenej na mieste dnešného Štúrova. Prvú písomnú zmienku o obci nájdeme v zakladacej listine opátstva v Hronskom sv. Beňadiku z roku 1075 v ktorom panovník daroval kláštoru desať domov prievozníkov a časť pôdy nachádzajúcej sa v chotári Kakathu. V roku 1189 zavítal do Kakathu a Ostrihomu nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý sa so svojím križiackym vojskom poberal na výpravu do Svätej zeme.
Keď Turci roku 1541 obsadili Budín, osud krajiny rozdelenej na tri časti bol spečatený. Ich následné 150-ročné panstvo prinieslo pustošenie a množstvo vojen. Kakath ležal na hranici okupovaného územia, a tak sa dostal do víru protitureckých bojov a stavovských povstaní. V roku 1594 sa pokúsilo cisárske vojsko dobyť od Turkov Ostrihom a Parkan, ale výprava grófa Mikuláša Pálffyho a arcikniežaťa Jozefa skončila neúspechom.
V 60. rokoch 17. storočia sa Parkan ocitá znovu v ohni ťažkých bojov. Na jar 1683 sa veľkovezír Kara Mustafa rozhodol zasadiť Habsburgovcov posledný úder a preto sa so svojou 250 000 armádou vypravil na Viedeň. Súčasne „kurucký kráľ“ a spojenec turkov Imrich Thököly ovládol územie dnešného Slovenska. Kresťanské vojská sa 7. októbra 1683 priblížili k Parkanu. Sobieskeho jednotky tvorili predvoj armády a napriek zákazu hlavného velenia podnikli samostatnú akciu . Turci Poliakom pripravili pascu a pri „Údolí plaču“ (Siralomvölgy) ich 1 500 pobili. 9. októbra zaútočili cisárske a poľské vojská na Parkan. Turecká armáda rátala s pomocou Thökölyho kurucov, ale ten sa nedostavil včas, lebo toto spojenectvo mu už nebolo vhodné. Spojenecké vojská turkov pri Parkane porazili. Takto sa mesto oslobodilo spod tureckého jarma a zapísalo do dejín Európy.
Na žiadosť ostrihomského arcibiskupa, cisár Karol III. udelil 6. augusta 1724 mestu právo organizovať ročne 4 jarmoky. Dodnes sa zachoval jeden, ktorý sa koná pravidelne v októbri. Parkanské trhy Šimona a Júdy nadväzovali na bratislavské michalské trhy. Kupci z Bratislavy sa potom presúvali do Parkanu. Parkanské trhy boli známe po celej strednej Európe a zatienili aj Ostrihomské trhy.
Za panovania Márie Terézie boli Parkanu opätovne udelené mestské výsady, stal sa okresným mestom. Vybudovala sa Hradská cesta, ktorá viedla z Viedne, cez Bratislavu, Trnavu, Parkan, Ostrihom do Budína.
V roku 1918 sa mesto stáva pohraničným mestom Československej republiky. V roku 1919 je mesto obsadené maďarskou armádou, ktorá bola nakoniec porazená československými vojakmi.
Ďalší vývoj nastáva v roku 1938, kedy sa na základe viedenskej arbitráže mesto pripojilo k Maďarsku. V rokoch 1944 a 1945 nastávajú ťažké boje, ktoré sa končia 25.marca oslobodením Štútova sovietskymi vojskami. Po tomto roku nastáva dlhoročná odluka mesta od svojho suseda - Ostrihomu.
Počas vlády komunistov nastáva priemyselný rozvoj mesta. Vybudovali sa Juhoslovenské celulózky a papierne (dnes Kappa), rozšírila sa železničná stanica(2. najväčšia v SR).
Po revolúcii nastáva uvoľnenie atmosféry, štátne podniky sa predali, čo rapídne zvýšilo nezamestnanosť. Dnes už mnoho ľudí pochopilo, že z priemyslu mesto nevyžije a tak sa preorientovali na turizmus, pretože počet turistov v meste každoročne rastie.
1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej Únie a vzťahy so susedným Ostrihomom sa ešte viac zlepšili. Obnovený most cez Dunaj obidve mestá veľmi priblížil. Štúrovo s Ostrihomom organizuje rôzne spoločné podujatia, či už športové, kultúrne…
[upraviť] Politika
[upraviť] Mestské zastupiteľstvo 2006 - 2010
Mestské zastupiteľstvo v Štúrove tvorí 17 poslancov, ktorí sú volení na 4 roky v komunálnych voľbách.
- Ádám Belák SMK
- Ing. Mária Boócz SMK
- Ing. László Bréda SMK
- Zoltán Csepregi SMK
- Mihály Dávid SMK
- Tünde Dávid SMK
- Attila Farkas SMK
- György Himmler SMK
- Dénes Kuklis SMK
- Bertalan Magyar SMK
- Ing. Ondrej Mokos SMER
- Ing. František Oravetz SMK
- Ing. László Proszonits SMK
- Ing. Jozef Slabák nezávislý
- PaeDr. Kornélia Slabáková nezávislá
- Ing. Rudolf Szép SMK
- Ing. Tibor Tóth SMK
[upraviť] Komisie mestského zastupiteľstva
- Komisia financií, plánovania a rozpočtu
- Komisia výstavby, životného prostredia, územného plánovania a dopravy
- Komisia kultúry, vzdelávania a športu
- Komisia sociálna, zdravotnícka a bývania
- Komisia podnikateľskej činnosti, cestovného ruchu, správy mestského majetku a regionálnej politiky
- Komisia mandátová
[upraviť] Partnerské obce
Partnerskými mestami Štúrova sú Ostrihom (Esztergom) v Maďarsku, severomoravské mesto Bruntál, talianske mesto Castellarano, mesto v Rumunsku Baraolt, mesto Novi Bečej nachádzajúce sa v srbskej Vojvodine a nakoniec v septembri 2007 pribudlo do zoznamu partnerských miest poľské mesto Klobuck.
[upraviť] Kultúra a zaujímavosti
V meste je rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1701.
[upraviť] Divadlo
V meste sa nachádza mestské kultúrne stredisko MsKS.
[upraviť] Múzeum
Mesto Štúrovo má vlastné mestské múzeum, ktoré bolo otvorené v máji roku 2004. Múzeum má 2 miestnosti pre stále výstavy a jednu miestnosť pre dočasné výstavy. Taktiež má výstavu na dvore múzea a galériu osobností.
[upraviť] Stále výstavy múzea:
- Výstava regionálnych dejín
- Národopisná výstava
[upraviť] Galéria
Na pešej zóne sa nachádza mestská galéria
[upraviť] Hudba
Skupiny: Mindless
[upraviť] Civilné organizácie
- Miestny odbor Matice slovenskej
- Základná organizácia Csemadok
- Balassiho klub
- Spoločnosť slovensko maďarského priateľstva
- Kultúrne združenie Štúrovo a okolie
- Klub dôchodcov Rozmarín pri Mestskom úrade Štúrovo
- Klub dôchodcov Nové storočie
- Slovenský zväz telesne postihnutých základná organizácia č.99
- ZO – Zväzu telesne postihnutých a zväzu postihnutých civil. chorobami
- Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím
[upraviť] Stavby
most marie terzeie ktory vedie do madarska do mesta ostrigom tento most bol postaveny
[upraviť] Pamiatky
[upraviť] Pomníky
[upraviť] Parky
[upraviť] Šport
kanoistika-TJ Dunaj Štúrovo
[upraviť] Pravidelné podujatia
Pravidelnými podujatiami v meste sú jarné a jesenné dni mesta, Jarmok Šimona a Júdu (v októbri), Hudobné dni (september/okóber), Festival Dunafest organizovaný každoročne v júli.
[upraviť] Kulinárske špeciality
[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť] Dôležité firmy
- SmurfitKappa Obaly Štúrovo, a.s. zaoberajúca sa výrobou vlnitej lepenky a obalov
[upraviť] Školstvo
- Základná škola Ady Endre (s vyučovacím jazykom maďarským), http://www.zsadyhosturovo.edu.sk
- Gymnázium (s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským), http://www.gymn-sturovo.sk
- Súkromná obchodná akadémia (s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským), http://www.1soa-sturovo.sk
- Združená stredná škola Štúrovo (s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským), http://www.soupst.sk
[upraviť] Osobnosti
[upraviť] Čestné občianstvo
Čestné občianstvo mesta bolo udelené 2 požiarnikom, ktorí zachraňovali ľudské životy pri požiari 12 poschodového panelového domu v Štúrove dňa 12.8.2003. Ich mená sú: kpt. László Rozsnyó a ppráp. Tibor Košan.
[upraviť] Cena obce
Mestské ocenenie Pro Urbe získali nasledovní: Ernő Zahovay, Lajos Simonyi, Miloš Zelinka, Rastislav Kužel, Jozef Kužel, Miklós Vércse, József Sarlós, Marianna Hégli, DFS KISBOJTÁR, Ing. Jozef Slabák, CSc, János Lábik, György Jung, Miklós Lengyelfalusy, Prof. Dr. Ing. Zoltán Agócs , PhD., Július Barta, Ing. Gyula Bartusz.
[upraviť] Významné osobnosti
[upraviť] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[upraviť] Externé odkazy
[upraviť] Použitá Literatúra
- Uhrinčať M.: Transformácia Štúrova po roku 1989, Gymnázium Grosslingova 18, Bratislava (2006)
| Mestá a obce okresu Nové Zámky (3+59) | 31.12.2003 |
|
Andovce | Bajtava | Bánov | Bardoňovo | Belá | Bešeňov | Bíňa | Branovo | Bruty | Čechy | Černík | Dedinka | Dolný Ohaj | Dubník | Dvory nad Žitavou | Gbelce | Hul | Chľaba | Jasová | Jatov | Kamenica nad Hronom | Kamenín | Kamenný Most | Kmeťovo | Kolta | Komjatice | Komoča | Leľa | Lipová | Ľubá | Malá nad Hronom | Malé Kosihy | Maňa | Michal nad Žitavou | Mojzesovo | Mužla | Nána | Nová Vieska | Nové Zámky | Obid | Palárikovo | Pavlová | Podhájska | Pozba | Radava | Rastislavice | Rúbaň | Salka | Semerovo | Sikenička | Strekov | Svodín | Šarkan | Štúrovo | Šurany | Trávnica | Tvrdošovce | Úľany nad Žitavou | Veľké Lovce | Veľký Kýr | Vlkas | Zemné |
|
|
