Čardášová princezná

Z Wikipédie

Čardášová princezná (nem. Die Csardásfürstin) je najúspešnejšia opereta, ktorú zložil Emmerich Kálmán. Preméra sa konala 15. novembra 1915 v divadle Johann Strauss Theather vo Viedni. Libreto, ktoré malo pôvodný názov Nech žije láska (názov bol zmenený ešte pred premiérou) napísali Leo Stein a Béla Jenbach. V Budapešťi mala opereta premiéru 3. novembra 1916. Opereta bola úspešná aj napriek zúriacej prvej svetovej vojne a ešte počas nej sa v roku 1917 dostala aj cez frontovú líniu do Ruska (pod názvom "Sylva") a New Yorku (pod názvom "The Riviera Girl"). Je dodnes populárna svojimi valčíkmi a dynamickými čardášovými melódiami.

[upraviť] Obsah

Opereta má dve bežne hrané verzie. Pôvodná verzia od Jenbacha a Steina a novšia maďarská verzia od Békeffiho a Kelléra (z 50, rokov 20. storočia), kde boli vyškrtnuté niektoré nadbytočné časti a bola posilnená postava kňažnej Cecílie. Obsah tejto druhej verzie je uvedený nižšie:

[upraviť] Prvé dejstvo

Sylvia Vereczky (nazývaná aj Varescu), speváčka Budapeštianskeho kabaretu - Orfea, má rozlúčkový večierok, lebo dostala prácu v Paríži. Mladý knieža Edwin von Lippert-Weylersheim, ktorý je do nej zaľúbený, jej nechce dovoliť ísť. Tú parížsku zmluvu v skutočnosti vybavila Sylvii Edwinova matka Cecília, aby syna odlúčila od Silvie, pretože ho chce oženiť s komtesou Anastáziou. Navyše vybaví od generála Rohnsdorfa pre syna povolávací rozkaz. Aby Edwina potešila je ochotná prijať lokaja Michala z Orfea do svojho zámku za komorníka. Orfeum aj Michala v skutočnosti dobre pozná, pretože sama v ňom bola kedysi speváčkou a kňažnou sa stala až po viacerých výhodných manželstvách. Michal a František Kerekes, jej starí známi jej nevediac že je Edwinovou matkou, musia prisahať, že nikdy nevyzradia, že ju kedysi poznali.

Edwin zbytok času pred narukovaním využije na to, aby pred notárom vyhlásil, že si do 8 týždňov vezme Silviu za ženu. Po jeho odchode však Edwinov priateľ, gróf Bóni, ukáže pozvánku na zásnuby medzi Edwinom a Anastáziou, ktorú dostal od Rohnsdorfa. Sylvia sa cíti zradená a rozhodne sa odísť do Paríža s Bónim.

[upraviť] Druhé dejstvo

V kniežacom kaštieli sa koná veľká hostina, na ktorej majú ohlásiť zásnuby Edwina a Anastazie. Prichádza aj Sylvia s Bónim, a vydávajú sa za manželov. Najprv to Edwina prekvapí, ale potom sa s tým zmieri, lebo keď tanečnicu rodina neprijme, s rozvedenou grófkou by nemala mať problém. Navyše sa mu zdá, že Bóni by sa tomu nemusel brániť, lebo od začiatku večera sa silne dvorí Anastázii (dal ich dokopy komorník Michal). Sylvii sa však tento nápad vôbec nepáči, a urazená trápnymi pravidlami aristokracie povie pred celou spoločnosťou že nie je manželkou grófa, ale len tanečnicou a odíde.

[upraviť] Tretie dejstvo

Po čase sa všetci stretnú v Karlových varoch. Edwin ide za Silviou, jeho rodičia chcú aby sa vrátil domov. Michal chce mladým zaľúbencom pomôcť takým spôsobom, aby pritom nemusel porušiť danú prísahu. Vyrieši to tak, že do hotela pozve všetkých Ceciliných bývalých manželov na oslavu jej narodenín. Takto sa vyzradí jej minulosť a nemôže už dlhšie stáť v ceste Edwinovmu šťastiu. Bóni si rozhodne vziať Anastáziu a pre Cecíliu ostáva jedinou útechou, že sa vďaka ďalšej nevere s vysokopostavenou osobou (arcivojvodom Ferdinandom) stáva dvornou dámou a jej podvedeného manžela (podľa zvyku) vymenujú za veľvyslanca.